AspektIN

vydávame

informujeme

študujeme

Úvod do feministickej ekonómie: domácnosť, trh a štát

Tatjana Djuric Kuzmanovic

27. november 2005

Feministická metodológia a rodové indikátory – definícia a metodológia

Ekonómia sa pokúša zodpovedať zásadnú otázku, ako sú obmedzené zdroje rozdeľované, alokované a využívané ľuďmi v hospodárstve nielen na globálnej úrovni, ale aj na makro- (národnej), mezo- (sektorovej úrovni a úrovni miestnych komunít) a mikroúrovni (domácnosť, spoločnosti, jednotlivci). Napriek tomu, že na úrovni makroekonomických teórií a meraní jednotlivci prítomní údajne nie sú, ekonómia predsa len predpokladá racionálnych jednotlivcov a prirodzenú reprodukciu. Tento predpoklad zahŕňa aj predstavu veľmi pružnej ženskej práce, a vieru, že všetky zdroje (faktory) sú relatívne rovnako mobilné.

Feministická ekonomická analýza sa zakladá na pochopení nerovných mocenských vzťahov medzi mužmi a ženami a na tom, že súčasné mocenské vzťahy treba zmeniť v prospech rodovej rovnosti. Feministická ekonómia identifikuje rodové nerovnosti v ekonomike, definuje rodové ciele v ekonomickej politike a stanovuje rodové indikátory, ktoré sú nevyhnutné pre dosahovanie rodových cieľov. Nanovo definuje ekonómiu z hľadiska rodu ako analytickej kategórie a jej vzťahu k ďalším kategóriám identity, ako sú napr. rasa či rod. Odhaľuje a demonštruje vládnuce hierarchie a privilégiá v ekonomických a sociálnych systémoch.

Rod ovplyvňuje ekonomiku, ale aj ekonomika ovplyvňuje rodové vzťahy, napr. v prípade rozdielneho postavenia mužov a žien na trhu práce, keď segregácia - založená na rodovom predpoklade práce „vhodnej“ pre ženy - vlastne zabraňuje efektivite trhu práce. Kategória rodu umožňuje analytické využitie pre skúmanie nerovností medzi mužmi a ženami vo verejnej i súkromnej sfére.

Feministická ekonómia je vedeckou a teoretickou disciplínou, ktorá k ekonomickým otázkam pristupuje zo širšieho sociálneho a politického hľadiska. Rozličné teoretické prístupy k ekonomike (napr. neoklasický, postkeynesiánsky, neoinštitucionálny) rozširuje o ďalší politický, interdisciplinárny a filozofický prístup, keď poukazuje na fakt, že nedostatok rodovej analýzy charakterizuje mužskú interpretáciu vedy ako takú.

Feministická kritika metodologického individualizmu a iných základných predpokladov v ekonómii je spochybnením paradigmy trhovej ekonomiky. Predpoklad racionálnych a bezrodových ekonomických agensov v sebe zahŕňa predpoklad tradičných rodových rolí, rasových, triednych a národných hierarchií, prostredníctvom ktorých privileguje agensov mužských. Feministická ekonómia skúma, ako sú teoretické pojmy ekonómie rodovo určené a ako pojmy a teórie, ktoré zohľadňujú rod, napomáhajú distribúciu mocenských vzťahov a statusu.

Feministická perspektíva (Barker, Drucilla - Kuiper, Edith, 2003, s. 1-18; Agarwal, Bina, ed., 2004, s. 1-2; Agarwal, Bina, 2004, s. 2-6; Elson, Diane, 2004, s. 6-9) ponúka teoretickú i etickú pozíciu. V ontologickom zmysle feministická ekonómia za základné prvky reality nedokonalého a rozvíjajúceho sa sveta, ktorého hlavnými determinantmi sú čas a zmeny, považuje ani nie tak predmety, ako skôr udalosti a skúsenosti. Keďže každá a každý z nás je súčasťou reality vo svojej vlastnej pozícii (pozicionálna objektivita Amartyu Sena), objektivita neexistuje. Preto sú aj naše etické postoje (ako napr. zápas za odstránenie diskriminácie, za ľudské práva, rovnosť ľudí a národov) integrálnou súčasťou ekonomickej analýzy a hodnotenia. Mimo oblasti štatistického matematického a ekonomického uvažovania existuje množstvo explanácií, ktoré ekonómiu konceptualizujú ako integrálnu súčasť kultúrnych mocenských vzťahov a zmien v súlade s etickými a demokratickými princípmi. Pre feministickú ekonómiu je meradlom úspechu blahobyt ľudí (human welfare), do analýzy a hodnotenia ekonomických výsledkov sa zahŕňa aj práca v domácnosti a starostlivosť. Preto sú kľúčovými oblasťami feministickej, ale čoraz častejšie aj tradičnej ekonomickej analýzy trh, štát a domácnosť.

Feministická ekonómia sa zameriava na rôzne prístupy v ekonomickej analýze (uplatňuje problémovo orientovaný prístup):
1. štrukturálny prístup identifikuje a analyzuje rod ako ekonomický fenomén existujúci v štruktúrach, symboloch a identitách;
2. empirický prístup identifikuje merateľnú rodovú nerovnosť zhromažďovaním a analýzou primárnych a sekundárnych dát;
3. politický prístup analyzuje možné opatrenia zamerané na zlepšenie ekonomického postavenia žien a dievčat (napr. dopad daňovej politiky na ženy).

Rod sa pritom podľa Sandry Harding uplatňuje na troch úrovniach:
1. v ekonomických štruktúrach (segregovaný trh práce, platová diskriminácia, deľba práce), ktoré zachytávajú ekonomické premenné, inštitúcie, politiky a modely;
2. v symbolickej rovine: feminita vz. maskulinita, charakteristika práce, platená vz. neplatená práca, matematická vz. verbálna explanácia;
3. v identite: výber, racionalita, presvedčenia a metafory.

Rodové indikátory vo feministickej ekonomickej analýze

Rodovo citlivé indikátory prispievajú k zviditeľňovaniu postavenia žien a dimenzií rodovej nerovnosti v ekonomike a spoločnosti. Umožňujú porovnávanie rozličných výsledkov rozmanitých faktorov rozvoja so vzťahmi rodovej nerovnosti a ekonomického rastu, ako aj ekonomického a sociálneho rozvoja (Tables on GDI and GEM, in: Human Development Report, 2004, s. 310-330; Mehra, Rekha - Gammage, Sarah, 1999, s. 533-550). Alternatívne rodové indikátory sa zameriavajú na meranie ľudských dimenzií rozvoja, teda hodnotia voľby a príležitosti, s ktorými sa ľudia stretajú, ich slobodu a dôstojnosť, sebaúctu a úctu voči druhým – všetky tieto dimenzie pritom vysoko prekračujú príjmové hľadisko (napr. feminizácia chudoby; Durbin, Elizabeth, 1999, s. 104-108; Fukuda-Parr, Sakiko, 1999, s. 99-104).

Ekonomika domácnosti – feministický pohľad na alokáciu vnútorných zdrojov domácnosti

Ekonomické procesy prebiehajú v dvoch hlavných sférach ľudskej činnosti. Súkromná sféra zahŕňa výrobu pre potreby domácnosti, kým verejnú sféru tvorí výroba pre účely výmeny a akumulácie.

Čo je vôbec domácnosť a prečo je dôležitá? Je sociálnou inštitúciou, v ktorej sa realizujú konkrétne spôsoby života ľudí ako biologických a sociálnych bytostí. Tieto spôsoby života sú založené na rôznych rodových ideológiách – sociálne konštruovaných rolách –, prostredníctvom ktorých sa muži a ženy odlišne definujú vo vzájomnom vzťahu. Rod preto tvorí základ ich materiálnej a sociálnej nerovnosti.

V domácnosti sa vykonáva trojaká reprodukcia – biologická, pracovná a sociálna; deje sa prostredníctvom spotreby, starostlivosti o deti, údržby oblečenia, poskytovania ubytovania, udržiavaním čistoty a hygieny a prostredníctvom poskytovania starostlivosti členom domácnosti a ďalším osobám mimo domácnosti.

Reprodukcia domácnosti vyžaduje alokáciu zdrojov. V procese poskytovania týchto biologicky a sociálne požadovaných služieb prevláda ženská práca. Alokácia zdrojov v domácnosti je nevyhnutným predpokladom pre alokáciu zdrojov na trhu.

Unitárny model alokácie zdrojov v domácnosti

Podľa unitárneho modelu (Gary Becker) alokácia práce v domácnosti vychádza z komparatívnych výhod všetkých členov domácnosti – na ich základe je práca členov domácnosti alokovaná do domácnosti a na trh. Výsledkom rodovej deľby práce, vyplývajúcej z rozhodnutia mužského člena domácnosti, je maximalizovanie blahobytu domácnosti. Ak sa vzdáme predpokladu mužského „veľkorysého diktátora“, ktorý robí všetky kľúčové rozhodnutia v domácnosti, tak potom možno riešenia konfliktov a nerovnosti v domácnosti nachádzať v rozličných kooperatívnych aj nekooperatívnych modeloch alebo negociačných modeloch (World Bank, 2001, s. 147-180; Appendix of World Bank, 2001, s. 307-312).

Feministická kritika unitárneho modelu

Feministická kritika unitárneho modelu (Blau, F. - Ferber, M. a Winkler, A., 1998, s. 31-75) sa zaoberá kritikou chápania samotnej domácnosti, pojmu individuálnych preferencií a logiky súťaživosti, kritikou chápania rodovo homogénnej práce a identity, kritikou unitárnej výrobnej funkcie domácnosti. Feministické ekonómky a ekonómovia domácnosť chápu ako sociálnu inštitúciu, čím majú na mysli, že naše preferencie/voľby v domácnosti nie sú nezávislé od početných sociálnych faktorov, demonštračných účinkov a výšky príjmu, ale práve naopak – sú ich výsledkom. Na domácnosť nemôže byť logika súťaživosti prenesená úplne. Naše rozhodnutia o ponuke a dopyte sú celkom previazané, nemožno ich oddeľovať teoreticky ani empiricky.

Muži a ženy majú k zdrojom v domácnosti rozličný prístup, ktorý reflektuje ich asymetrické rodové identity, a tak aj výrobné možnosti, ktoré majú, sú odlišné. Domácnosť má rodovo špecifickú výrobnú funkciu, v rámci ktorej nemožno jednotlivé faktory výroby v domácnosti a mimo nej zamieňať. Práca je diferencovaná podľa rodu, veku a statusu – rodové vzťahy sú sociálne konštruované a reflektujú štruktúru domácnosti a asymetrické rodové identity jej členov. Predpoklad alokácie zdrojov domácnosti je problematický, lebo muži a ženy sa o zdroje nedelia, ale k rozličným zdrojom majú odlišný prístup, z čoho vyplývajú aj ich odlišné typy príjmov, ktoré napokon ústia do rodovo špecifických vzorcov spotreby. Funkcia spoločného úžitku, vychádzajúca z predpokladu, že niektorí členovia domácnosti sa altruisticky vzdajú svojich individuálnych záľub a volieb v prospech potrieb domácnosti, je často len fiktívna.

Ekonomika starostlivosti

Ženy v ekonómii často chýbajú, a to ako predmet výskumu i ako výskumníčky. Situácia je podobná aj v ekonomickom hodnotení domácich prác, tradične vykonávaných ženami. Preto má feministická ekonomická analýza kvantitatívneho i kvalitatívneho významu neplatenej práce v ekonomike obrovský význam.

Ekonomika starostlivosti znamená alokáciu vzácnych zdrojov (najmä práce), ktoré prispievajú k blahobytu druhých v domácnosti i mimo nej (Himmelweit, Susan, 1999, s. 27-38; Folbre, Nancy, 1995, s. 73-92; Beneria, Lourdes, 1999. s. 287-309). Starostlivosťou (care work) rozumieme činnosti ako napr. starostlivosť o deti, zaisťovanie potrieb iných bez očakávania reciprocity či odmeny. Podobne chápeme pojmy práce pre rodinu a neplatenej práce. Najbežnejšími motívmi poskytovateľov a poskytovateliek starostlivosti sú altruizmus, očakávanie dlhodobej reciprocity, alebo záväzok a zodpovednosť.

Etické hodnoty sa na trhu kúpiť ani predať nedajú. Na druhej strane je však pozitívnou externalitou starostlivosti napr. to, že počas poskytovania starostlivosti sa učíme dôvere, lojálnosti, zodpovednosti, teda hodnotám, ktoré znižujú transakčné náklady aj na trhu (napr. v prípade asymetrickej informovanosti). Hodnoty starostlivosti možno aj zneužiť (keď sa napr. osoba chce vzdelávať, no očakáva sa od nej, že sa bude starať o člena rodiny).

Rozlišovanie jednotlivých dimenzií starostlivosti je veľmi komplexné. Dimenzie ekonomiky starostlivosti ilustruje skutočnosť, že na celom svete sa na celkovom počte hodín vykonanej práce (platenej i neplatenej) podieľajú muži 47 percentami a ženy 53 percentami (HDI, UNDP, 1995). Platená práca však tvorí ¾ z celkového počtu odpracovaných hodín mužov, kým u žien sú to len 2/3. Odhaduje sa, že finančná hodnota neplatenej práce tvorí 70 percent hrubého domáceho/národného (GNP) produktu (HDI, UNDP, 1995).

Feministická ekonómia definuje ekonómiu nanovo ako vedu, ktorá sa zaoberá alokáciou vzácnych zdrojov, a preto sa zaoberá tromi vzájomne súvisiacimi oblasťami ekonomiky: trhom (vzťahmi výmeny), štátom (vzťahmi prerozdeľovania) a ekonomikou starostlivosti (vzťahy darovania).

Makroekonómia – trh a štát ako rodovo určené inštitúcie

Štruktúrna adaptácia svetového hospodárstva v 80. rokoch 20. storočia, globalizácia a transformačné procesy potvrdili zhoršenie postavenia žien v mnohých aspektoch ľudského rozvoja. Táto situácia stimulovala narastajúci záujem feministických ekonómok a ekonómov o preskúmanie vzájomnej závislosti makroekonómie, rodu a rozvoja. Všeobecným záverom feministickej analýzy uvedených procesov bolo, že zhoršenie ekonomického a sociálneho postavenia žien je dôsledkom ich malého vplyvu na rozhodovania, ktoré určujú ich život, kým vplyv mužov v tomto rozhodovaní je nepomerne väčší.

Neoliberálnym prístupom k hospodárskemu rozvoju a hospodárskej politike, založenom na metodologickom individualizme, „prirodzenej“ existencii trhu a racionálnom ekonomickom subjekte, od základov otriasajú udalosti a trendy globálneho hospodárstva (ázijská ekonomická kríza, liberalizácia svetového obchodu, washingtonský konsenzus). Problémy sociálnej politiky (Stiglitz, Joseph, 2002, s. 23-52) sa preto musia sústrediť aj na diskusie o želanej makroekonomickej politike. Feministické ekonómky a ekonómovia svojimi analýzami odhaľujú, ako rodová nerovnosť vládne v obchode, finančných službách a medzinárodnej deľbe práce.

Feministické ekonómky a ekonómovia poukázali na populárne mýty (FENN Seminar Report, 2002, s. 35-62) v kontexte globalizácie, a to, že:
- vykorisťovanie žien je lepšie než ich vylučovanie z procesu rozvoja;
- ženy pracujúce v priemysle orientovanom na vývoz majú privilegované postavenie;
- globalizácia, informačný a komunikačný rozvoj a technológie uľahčia ženám prístup k informáciám;
- privatizácia sociálnych služieb vedie k rastu ich efektívnosti;
- makroekonomickú politiku treba hodnotiť trhovými kritériami.

Efektivita trhu závisí od spolupôsobenia spoločenských a inštitucionálnych noriem, ktoré odrážajú asymetrické rodové vzťahy založené na vzájomnej závislosti rodu, rasy a triedy. Trh a štát ako inštitúcie tvoria formálne pravidlá, konvencie a neformálne dohovorené zásady správania, ktoré obmedzujú autonómiu ľudí. Rodová dimenzia týchto inštitúcií tento inštitucionálny kontext odráža a spoluformuje.

Pretože kúpa a predaj na trhu sú viazané rodovými vzťahmi a meniacimi sa konštrukciami rodových identít, sú rodovo určené aj trhy. (Berneria, Lourdes, 2003, s. 63-90)

Keďže to, ako rodina alokuje čas a zdroje, ovplyvňuje spôsob a mieru jej zapojenia do zdrojového (faktorového) a komoditného trhu, sú rodovo určené aj kapitál, pôda a tovar.

Úloha štátu v rozvojovom procese je neodškriepiteľná, štátna makroekonomická politika však nemusí byť nevyhnutne neoliberálna. Navyše je neoliberálna politika v uskutočňovaní makroekonomických cieľov aj neefektívna. Dnes treba uplatňovať rodovo citlivú makroekonomickú politiku (Cagatay, Nilufer, 2003, s. 22-41; Palmer, Ingrid, 2003, s. 42-87) – napr. vyrovnaný rozpočet alebo znižovanie jeho prebytku či deficitu sa dá dosiahnuť aj inak než len znižovaním nákladov. Alternatívou je aj zvyšovanie príjmov štátu, alebo prerozdeľovanie štátnych príjmov samotných. Výdavky štátneho rozpočtu v oblastiach silného politického záujmu, ako je napr. rozpočet na obranu, sa zväčša znižujú oveľa menej než napr. výdavky určené na zabezpečenie potrieb chudobných ľudí a žien.

Globalizačná a transformačná skúsenosť Srbska

Podriadenú pozíciu žien tu analyzujem v kontexte riadenej nerozvíjanej a patriarchálnej spoločnosti (Kuzmanović, Tatjana Durić, 2002). Pod riadeným ne-rozvojom mám na mysli proces prebiehajúci v Srbsku v 90. rokoch 20. storočia, t.j. proces, keď štát inštitucionálne bránil ekonomickému a sociálnemu rozvoju v Srbsku a prijímal opatrenia, ktoré zabraňovali transformácii (napr. privatizácia na začiatku 90. rokov a následná revalorizácia práve privatizovaného kapitálu, pričom zároveň sa kapitál, pôvodne vo verejnom vlastníctve, dostával do súkromných rúk).

Podľa proklamácií socialistického štátu o humanizácii rodových vzťahov a rodovej rovnosti mali byť ženy účastníčkami procesov v socialistickom hospodárstve rovnako ako muži, a zároveň mali byť aj vychovávateľky a opatrovateľky budúcich generácií. V skutočnosti patriarchálne rodové režimy ovládali život žien v súkromnej i verejnej sfére. Ženy boli častejšie zamestnané v zle platených odvetviach priemyslu (napr. v textilnom priemysle) alebo v službách. Rodový rozdiel v odmeňovaní za prácu rovnakej kvality a kvantity bol zjavný i latentný zároveň: v porovnaní s mužmi boli mzdy žien o 15 % nižšie, a pokiaľ aj ženy zarábali rovnako ako muži, často dostali zamestnanie, ktoré nezodpovedalo úrovni ich vzdelania.

Táto pozícia žien sa v 90. rokoch len posilnila – srbská socialistická vláda krajinu zatiahla do dramatických ekonomických a spoločenských zmien a vojen, ale transformáciu odmietala. Tieto dramatické zmeny sa v spoločnosti prejavili prudkým nárastom chudoby, väčším než v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré transformáciou prechádzali. Ženy v Srbsku pocítili bolestivé dôsledky vládnej nacionalistickej a sexistickej politiky – ženy mohli byť starostlivými matkami, no ich celkový potenciál bol brzdený. Patriarchálne spoločenské vzťahy a sexizmus spravili zo žien symboly nacionalistickej polis. Túto situáciu možno označiť ako štátom podporovanú rodovú diskrimináciu žien; spočívala v absencii kultúry nenásilia a v rozpade spoločnosti.

Schválenie privatizačného zákona a zákona o zamestnanosti v roku 2001 spustilo proces transformácie; jeho dôsledkom však bol aj nárast nezamestnanosti žien, ktorého primárnou príčinou bolo stretnutie dvoch opačných trendov – zníženie dopytu po práci žien a súčasné zvýšenie jej ponuky.

Štátnu politiku treba predefinovať tak, aby zohľadňovala rod. Počiatočné zhodnotenie rodového určenia jednotlivých aspektov hospodárstva musí viesť k zváženiu ceny a zisku zo zapojenia kategórie rodu do ekonomickej analýzy. Počas privatizácie a transformácie v Srbsku by mal štát v snahe podporiť rodovú rovnosť poskytnúť adekvátnu odpoveď aspoň na dve otázky:
- Koľko stojí rovnaký zárobok žien a mužov?
- Koľko stojí to, že neuvažujeme o plnom potenciáli a riadiacich schopnostiach žien?

Zásadnou otázkou feministickej ekonómie je, ako možno hospodársku politiku reformulovať tak, aby z nej profitovali aj ženy, a či je vôbec možné hospodársku politiku reformulovať z pohľadu mnohorakých rolí žien. Zásadné rodovo citlivé otázky, na ktoré sa zvyčajne neberie ohľad, ale ktoré si v súvislosti s procesmi ekonomickej reštrukturalizácie musíme položiť, sa týkajú deľby práce v domácnosti, rodovej segregácie trhu práce a nákladov spoločnosti, súvisiacich s rodom (napr. v oblasti zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti, násilia). Preto by mala analýza rodových vzťahov zahŕňať trh, na ktorý ženy v dôsledku práce investovanej do reprodukcie nevstupujú s rovnakými zdrojmi a mobilitou ako muži, a tiež expertný prístup k štátnej politike a rozpočtu.

Tatjana Djuric Kuzmanovic, PhD, Vysoká škola ekonomická, Novi Sad, Srbsko

Literatúra

Agarwal, Bina: Challenging Mainstream Economics: Effectivenes, Relevance and Responsibility. IAFFE Newsletter, 14(3), 2004, s. 2-6.

Agarwal, Bina (ed.): Feminist Economics as a Challenge to Mainstream Economics? IAFFE Newsletter, 14(3), 2004, s. 1-2.

Appendix 4 of World Bank, Engendering Development: Through Gender Equalitz in Rights, Resources and Voice. Oxford University Press, Oxford 2002, s. 307–312.

Bakker, Isabella: The Strategic Silence. Gender and Economic Policy. Zed Books - The North-South Institute, London - Ottawa 1988.

Barker, Drucilla - Kuiper, Edith: Introduction: Sketching the Contours of a Feminist Philosophy of Economics. In: Barker, Drucilla - Kuiper, Edith (eds.): Toward a Feminist Philosophy of Economics. Routledge, London 2003, s. 1-18.

Beneria, Lourdes: Markets, Globalization and Gender. In: Gender, Development and Globalization. Economics as if All People Mattered. Routledge, New York and London 2003, s. 63 – 90.

Beneria, Lourdes: The Enduring Debate over Unpaid Labour. International Labour Review, 138 (3), 1999, s. 287–309.

Blau, F. - Ferber, M. - Winkler, A.: The family as an Economic Unit. In: The Economics of Women, Men and Work, 3rd edition, Prentice Hall, Saddle River, New Jersey 1998, s. 31-75.

Cagatay, Nilufer: Engendering Macro-economics. In: Gutierrez, Martha (ed.): Macro-Economics. Making Gender Matter. Concepts, Policies and Institutional Change in Developing Countries, Zed Books - GTZ, London - New York 2003, s. 22-41.

Ćopić, Sanja: Položaj i uloga žene u društvu. In: Grujić, Ljiljana Dobrosavljević (ed.): Žene u Srbiji. Da li smo diskriminisane? Sekcija žena UGS ‘Nezavisnost’ - ICFTU CEE Women’s Network, Beograd 2001, s. 11-37.

Durbin, Elizabeth: Towards a Gendered Human Poverty Measure. Feminist Economics 5(2) 1999, s. 105 – 108.

Elson, Diane: Feminist economics Challenges Mainstream Macroeconomics. IAFFE Newsletter, 14(3), 2004, s. 6-9.

Folbre, Nancy: Holding Hands at Midnight: the Paradox of Caring Labour. Feminist Economics 1 (1), 1995, s. 73-92.

Fukuda-Parr, Sakiko: What Does Feminization of Poverty Mean? Isn’t Just Lack of Income. Feminist Economics 5 (2), 1999, s. 99-104.

Harding, Sandra: Can Feminist Thought Make Economics more Objective? Feminist Economics 1 (1) 1995, s. 7-32.

Himmelweit, Susan: Caring Labour. Annals of the American Academy of Political and Social Science, 561 (0), 1999, s. 27-38.

Kuzmanović, Tatjana Djurić: Ekonomika Jugoslavije. Ekonomika razvoja i tranzicije. Alef, Novi Sad 2001.

Kuzmanović, Tatjana Djurić: Rodnost i razvoj u Srbiji – od dirigovanog nerazvoja do tranzicije, dvojezično (Gender and Development in Serbia – From Directed Non-development to Transition). Budućnost i Ženske studije i istraživanja, Novi Sad 2002, s. 49–65.

Lukić, Marija - Jovanović, Slađana: Konkurentnost žena sa decom na tržištu rada. Glas razlike, Beograd 2002.

Lukić, Marija: Ekonomski položaj žena 1990 – 2002. In: Ekonomski ravnopravne. Glas razlike, Beograd 2002, s. 2-8.

Myths and Working Group Discussions. In: FENN Seminar Report, 2002: Gender Tools for the Development. A Feminist Economics Perspective on Globalisation. Institute of Social Studies, The Hague 2002, s. 35-62 .

Mehra, Rekha - Gammage, Sarah: Trends, Countertrends, and Gaps in Women Employment. World Development, 27(3) 1999, s. 533-550.

Palmer, Ingrid: Macro-economics and Gender: Options for their Integration into a State Agenda. In: Gutierrez, Martha (ed.): Macro-Economics. Making Gender Matter. Concepts, Policies and Institutional Change in Developing Countries. Zed Books - GTZ, London - New York 2003, s. 42-87.

Sen, Amartja: Aktivnost žena i društvene promene. In: Razvoj kao sloboda. Filip Višnjić, Beograd 2002, s. 227-242.

Sen, Amartja: Uvod: Razvoj kao sloboda. In: Razvoj kao sloboda. Filip Višnjić, Beograd 2002, s. 19–28.

Stiglitz, Joseph: Broken Promises. In: Globalization and Its Discontents. Allen Lane and Penguin Books, London 2002, s. 23- 52.

Swedberg, Richard: Gary S. Becker. In: Economics and Sociology. Princeton University Press, Princeton, New Jersey 1990, s. 27-60.

Tables on GDI and GEM, 2004. In: Human Development Report 2004. Oxford University Press, Oxford, s. 217-237.

Waring, Marilyn: If Women Counted. A New Feminist Economics. Macmillan, London 1989.

World Bank: Engendering Development: Through Gender Equality in Rights, Resources and Voice. Oxford University Press, Oxford 2002, s. 147-180.

Z anglického originálu uverejneného na www.globalizacija.com preložila Ľubica Kobová.

Ako citovať tento článok

 

o aspekte

vyhľadávanie

vo webzine
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu