AspektIN

vydávame

informujeme

študujeme

Neviditeľná kríza - dôsledky ekonomickej krízy pre situáciu žien v Európskej únii

Oľga Pietruchová

19. júl 2010

Oľga Pietruchová v ASPEKTE.

Resumé rozsiahlejšej štúdie, ktorá vznikla v rámci projektu GenderWorks, v spolupráci Európskej ženskej lobby a Oxfamu. Štúdiu predstavila Oľga Pietruchová na stretnutí v ASPEKTE, ktoré sa konalo v rámci projektu Genderaspekte der Wirtschafts- und Finanzkrise (Rodové aspekty hospodárskej a finančnej krízy). Projekt podporuje nadácia Heinrich Böll Stiftung.

Ženy sú v porovnaní s mužmi v celosvetovom meradle chudobnejšie. Platí to aj pre všetky členské štáty Európskej únie, hoci tieto rozdiely sa v jednotlivých krajinách od seba líšia. Štruktúrne príčiny chudoby, ktoré je možné určiť na základe rôznych ukazovateľov na trhu práce a sociálnej ochrany, majú neprimeraný vplyv na situáciu žien. Práve chudoba je dlhodobo predmetom záujmu Európskej únie, ktorá prijala niekoľko opatrení na podporu rodovej rovnosti a elimináciu chudoby žien, pretože chudoba predstavuje závažný problém sociálneho vylúčenia. Pretrvávanie chudoby v takej bohatej oblasti, ako je Európa, je šokujúce, a to aj bez zohľadnenia dôsledkov hospodárskej recesie. Táto správa poskytuje obraz o pretrvávajúcich a hlboko zakorenených skúsenostiach s chudobou žien v Európskej únii a pridáva ďalšie dôkazy o vplyve recesie na zhoršujúcu sa situáciu.


Diskusia medzi tvorcami politiky zameranej na boj proti recesii sa v súčasnosti zameriava najmä na pokusy regulovať finančné odvetvia a na diskusiu o zachovaní či zrušení finančných stimulačných balíkov. Je však nesmierne dôležité, aby sme pri tom nestratili zo zreteľa pokračujúci sociálny dosah recesie a jej rôzne dôsledky na mužov a ženy, najmä na tie ženy, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Chýbajúce dáta
V dôsledku neexistujúcich dát, resp. chýbajúcich štruktúrnych ukazovateľov mimo trhu práce, je ťažké posúdiť špecifický rodový vplyv recesie na ženy.
Údaje, ktoré máme k dispozícii, zaostávajú za realitou pre posun pri zhromažďovaní dát a zverejňovaní prieskumov. Zvlášť v čase rýchlych zmien, ako napríklad počas recesie, je to dôležitý faktor, ktorý často skresľuje skutočnosť.
Ženy častejšie menia zamestnanie a častejšie pracujú v dočasnej a/alebo neformálnej práci. Opatrenia proti nezamestnanosti preto nie vždy dokážu adekvátnym spôsobom zachytiť ich špecifickú skúsenosť.
Existuje len veľmi málo rodovo členených štúdií o ekonomickej aktivite, o neštandardných druhoch práce, ako je práca za neistých podmienok a bez formálneho zabezpečenia, ako aj o kvalite života žien mimo trhu práce (napr. o prístupe žien ku kvalitným službám alebo o zapájaní sa žien do spoločenských aktivít).
Existujúce štatistiky často pracujú s údajmi o mužoch alebo o ženách ako s údajmi homogénnej skupiny a neberú do úvahy rozdiely v rámci skupiny (chýba napr. triedenie podľa sociálneho statusu, etnicity, veku, zdravotného postihnutia, religiozity a sexuálnej orientácie).

Vplyv recesie na chudobu žien
Väčšina krajín Európskej únie sa podľa oficiálnych vyjadrení začiatkom roka 2010 vymanila z recesie. Zotavenie sa z účinkov finančnej krízy, ktorá sa začala na jeseň 2008, je však veľmi krehké. Masívne sumy vynaložené vládami krajín EÚ na záchranu bánk a na poskytovanie pomoci odvetviam ohrozeným ekonomickým kolapsom majú za následok vysoké deficity verejných výdavkov. Mnohé krajiny následne prijímajú opatrenia na šetrenie verejných prostriedkov, pričom práve toto šetrenie má v niektorých prípadoch najtvrdší dopad na ľudí žijúcich v chudobe, keďže sa šetrí najmä na výdavkoch na zdravie, vzdelanie a sociálne zabezpečenie. V Írsku sa napríklad prostredníctvom série úsporných rozpočtových opatrení znížili detské prídavky o 10%, platby do verejného sektora až o 15%, kým poplatky za recept na lieky sa zvýšili až o 50%. V Grécku bol prijatý súbor opatrení, ktoré budú viesť k šetreniu vo verejnom sektore a dramaticky zvýšia dane.


V štúdii sú prezentované výsledky prieskumu z 10 členských štátov. Je potrebné zdôrazniť, že nie všetky krajiny Európskej únie majú rovnakú východiskovú situáciu pre hospodársky a sociálny rozvoj, napríklad v oblasti rodovej rovnosti alebo charakteru a rozsahu sociálnej ochrany.

Vychádzajúc z údajov získaných od členských organizácií Európskej ženskej loby sa táto štúdia sústreďuje na nasledovné témy:


Chudoba a životná úroveň: Väčšie ťažkosti pri získavaní práce, zvyšovanie výdavkov na bývanie, energie a životné náklady, vyššie zadlžovanie sa a ťažkosti so splácaním, menej potravín, pričom sú to potraviny horšej kvality, zvýšenie zadlženosti rómskych žien a rastúce obavy z nezamestnanosti a straty príjmov.

Zmena štruktúry zamestnanosti: Kríza zvyšuje neistotu pracovného miesta a zníženie sociálnej ochrany najmä pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, pričom tlak na zabezpečenie príjmov v domácnosti znamená, že veľa ľudí, spravidla žien, je ochotných kvôli aspoň nejakému zárobku prijať prácu pod úroveň ich vzdelania a kvalifikácie.

Diskriminácia žien na pracovisku: Niektorí zamestnávatelia využívajú krízu ako alibi pre zneužívanie pracovnej sily žien, ktoré sú skôr ochotné pracovať v neistých podmienkach za menší plat a bez sociálneho zabezpečenia. Rovnako môžu zamestnávatelia využiť príležitosť na obmedzenie politík a iniciatív v prospech žien alebo dokonca používajú nelegálne praktiky (napr. prepustenie tehotných pracovníčok) s cieľom ušetriť finančné prostriedky.

Ochrana materstva: Matky sú veľmi zraniteľné pri zmenách na trhu práce. Mnohé z nich sú závislé od sociálnych výhod poskytovaných štátom (napr. počas materskej dovolenky) a od detských prídavkov, ktoré môžu byť v čase recesie krátené kvôli úspore verejných výdavkov. Napríklad vo Veľkej Británii zamestnávatelia vyvíjali tlak proti implementácii už prijatých opatrení na zlepšenie podmienok pre ženy na materskej dovolenke, pretože v čase krízy ich vraj nie je možné uplatniť.

Neplatená práca a ekonomika starostlivosti: Zníženie verejných výdavkov na zabezpečenie služieb starostlivosti kladie zvýšený nárok na ženy a bráni im plne sa uplatniť vo všetkých aspektoch života. Šetrenie výdavkov na služby bude mať v sociálno-ekonomicky znevýhodnených komunitách za následok, že sa spoločnosť bude v tejto oblasti väčšmi spoliehať na ženy tak v rodine, ako aj v rámci komunity.


Migrantky a ženy z etnických menšín: Recesia prináša pre milióny migrantiek a žien z etnických menšín väčší pocit neistoty v zamestnaní a zvyšuje ich zraniteľnosť a možnosť zneužívania ich postavenia. Migrantky poskytujú zázemie a infraštruktúru domácim ženám, ktoré ich služby využívajú, aby sa mohli naplno uplatniť na trhu práce. Neregulované a neisté podmienky práce v súkromí či v rodinných podnikoch (upratovačky, opatrovateľky, personál v hoteloch a cestovnom ruchu) vytvárajú podmienky pre zneužívanie a vykorisťovanie.


Násilie páchané na ženách: Ekonomická recesia vyvíja tlak na rodiny a zostruje podmienky, ktoré vytvárajú podhubie pre zvýšenú intenzitu domáceho násilia, resp. násilia v intímnych vzťahoch páchaného na ženách. Dôkazy poukazujú na rastúci počet obetí domáceho násilia (Bulharsko, Estónsko, Írsko, Holandsko, Rumunsko, Škótsko a Slovensko), zvýšenie intenzity obchodovania so ženami v rôznych krajinách (Nemecko, Maďarsko a Veľká Británia) a nárast prostitúcie a násilia voči prostitútkam (Nemecko a Veľká Británia).


Sociálne výhody: Väčšina členských štátov EÚ v reakcii na krízu potvrdila svoje záväzky podporovať najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia. Údaje z niektorých krajín však poukazujú na dočasné uvoľnenie kritérií pre oprávnenosť využívania podpory v nezamestnanosti (napr. Francúzsko, Taliansko), kým v iných štátoch (napr. Veľká Británia, Švédsko, Holandsko a Írsko) tzv. aktivačné politiky a sociálne reformy sprísnili kritériá s cieľom donútiť žiadateľov a žiadateľky prijať akékoľvek zamestnanie, hoci ponuka pracovných miest je veľmi obmedzená.


Prístup k základným službám (zdravotníctvo, školstvo, služby starostlivosti o deti): Zhoršený prístup žien k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia počas recesie vyvoláva osobitné znepokojenie, nakoľko tieto služby majú zásadný význam pre kontrolu žien nad svojím telom, a tým aj pre dosiahnutie rodovej rovnosti. Vplyv krízy na vzdelanie je už dnes viditeľný a týka sa zatvárania škôl (Bulharsko), rastúceho počtu žiakov na učiteľa či učiteľku (Estónsko) a šetrenia pri podpore služieb pre deti so špeciálnymi potrebami a deti, ktoré potrebujú výučbu angličtiny (Írsko). Počet materských škôl sa znižuje (Bulharsko), otváracie hodiny sa skracujú (Estónsko) a cena služieb narastá (Írsko). Ďalšie údaje naznačujú zníženie dotácií na knihy a učebné materiály (Estónsko), prípadne dotácií na stravovanie v materských školách (napr. v Maďarsku boli znížené o dve tretiny).

Podpora pre ženské mimovládne organizácie: Ženské mimovládne organizácie významne prispeli k legislatívnym zmenám, zavádzaniu rodovej politiky a k zmene postoja verejnosti v celej Európe. Ich úloha v obhajobe záujmov žien je v čase recesie zásadná. Situácia ženských mimovládnych organizácií sa v čase recesie stáva neistou najmä kvôli šetreniu verejných výdavkov, ako sa to ukazuje napr. v Bulharsku, Maďarsku, Írsku, Lotyšsku, Rumunsku, Slovensku a Veľkej Británii.

Kontakt na autorku: olga(zavinac)olga(bodka)sk

Úplné znenie štúdie v angličtine nájdete TU.

Stretnutie s Oľgou Pietruchovou o dopade ekonomickej krízy na ženy v EÚ.

Súvisiace odkazy

Ako citovať tento článok

 

o aspekte

vyhľadávanie

vo webzine
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu