AspektIN

vydávame

informujeme

študujeme

O (nielen) ženských príbehoch

Etela Farkašová

6. február 2007

Jana Juráňová: Orodovnice. Aspekt, Bratislava 2006. www.aspekt.sk

JURÁŇOVÁ, Jana. 2006. Orodovnice. Bratislava : ASPEKT. 246 s. ISBN 80-85549-63-8.

Štyri ženské príbehy, navzájom pospletané v sieti rodinných vzťahov, štyri cesty, po ktorých kráčajú protagonistky, aby si utvárali, spochybňovali či overovali svoju identitu, štyri spôsoby videnia sveta, orientácie a sebarealizácie v ňom. Všetky ženské postavy sú konfrontované s mužskými protagonistami, vtiahnuté do vzťahov s nimi, či už ide o vzťahy dcérske, manželské, sesterské alebo materské. Konfrontácie sa dejú v spôsobe nazerania na svet, zmýšľania a konania, v rovine vlastnej identifikácie, vlastného sebapotvrdzovania. Azda tak by sa dal výstižne naznačiť leitmotív najnovšej knižky Jany Juráňovej s príznačným názvom Orodovnice, ktorá vyšla na sklonku minulého roka vo vydavateľstve ASPEKT. Autorka (nar. v roku 1957) s výrazným feministickým rukopisom nadväzuje na svoje predchádzajúce knižky či už pre dospelých, dospievajúcich alebo pre deti jednak vernosťou téme rodovo diferencovanej identity, jednak kritickými postojmi voči ešte stále v mnohých aspektoch pretrvávajúcej rodovej nerovnosti a nespravodlivosti.

Ružena, Zdenka, Elenka, mama. Štyri ženy, ktoré si hľadajú svoju životnú cestu – a aj cestu k sebe, a to vnútri jednej, konšteláciou a druhmi konfliktov nie celkom typickej, no ani nie celkom zriedkavej rodiny. Racionálna, kritická, no málo priebojná Ružena – rozvedená matka, ktorá sama vychováva dorastajúceho syna, Ruženina sestra Zdenka, ktorá v túžbe vymaniť sa z hektického, chaotického sveta vstupuje do mníšskeho rádu a začína v ňom žiť nový život ako sestra Klára. Elenka, manželka Ruženinho a Zdenkinho brata Michala, ktorý si aj vďaka otcovým kontaktom s istými skupinami z čias Slovenského štátu buduje politickú a diplomatickú kariéru. Elenka, ktorú neuspokojuje postavenie manželky diplomata, lebo jej striktne vymedzuje možnosti spoločenských aj osobných aktivít, hranice, ktoré nemôže prekročiť, ak nechce negatívne ovplyvniť mužovu kariéru… A napokon mama rodiny, ktorá sa usiluje (až na prípad jednej vzbury v mladších rokoch) čo najlepšie plniť svoju manželskú a materskú rolu. Darí sa jej to tak dobre, až nakoniec sa jej život rozplynie v živote druhých ľudí, stratí sa v nich.

V štyroch samostatných, zároveň na seba nadväzujúcich častiach novely nazeráme na problematický rodinný príbeh zo štyroch rôznych perspektív: tak ako ho vidia, interpretujú a prežívajú Ružena, Zdenka-Klára, Elenka a matka. Stret týchto perspektív vyvrchoľuje počas veľkolepej oslavy na počesť nedožitého jubilea otca rodiny; v priebehu oslavy a po nej dochádza k tomu, čo niektoré členky rodiny tušili už skôr - k rozpadu ilúzií o pevnom rodinnom klane skĺbenom láskou a úctou, k rozpadu ilúzií o vnútornej jednote členov a členiek príbuzenstva... Postupne sa pred nami obnažuje skutočná tvár jednotlivých postáv a ich rozporuplných vzťahov, stávame sa svedkami prekrúcania faktov, tvorby „novej pravdy“ zo spletí mnohých lží, výmyslov...

Problematickosť príbehu znásobuje fakt, že v rodine sa stretli – a to v postavách dvoch bratov, otca a uja Tóna – dva zásadne odlišné politické a ideologické postoje: fašistický a komunistický. O ich nositeľoch sa dozvedáme viac-menej len retrospektívne, cez spomienky ženských postáv, pričom tieto spomienky sú, pochopiteľne, tiež veľmi odlišné, priam protirečivé, takže utvárajú rovnako odlišné obrazy oboch mužov. Táto politická a ideologická rozštiepenosť, príznačná pre viaceré dnešné rodiny, je pozadím, na ktorom autorka rozohrala niekoľko sujetových línií a na ktorom rozkryla celé spektrum etických otázok týkajúcich sa našej nedávnej histórie aj aktuálnej prítomnosti (otázky politickej manipulácie, hrubozrnného karierizmu, účelovej dvojtvárnosti v politických postojoch, pretvárky alebo účelovej dezinterpretácie skutočnosti, ale aj paradoxnej, vcelku pokojnej koexistencie, ba aj vzájomnej podpory dvoch protirečivých postojov vnútri rodiny a pod.). Hoci tento motív nemožno podceňovať, nakoľko je spätý s našou historickou skúsenosťou a dodnes predstavuje neuzatvorenú tému, ku ktorej sa bude treba kriticky navracať, predsa len za ťažiskové momenty Juráňovej Orodovníc pokladám tému ženskej identity, postavenie ženy v rodine/spoločnosti.

Napriek odlišným mentalitám, životným príbehom, spôsobom myslenia všetky ženské postavy spája spoločný moment: nespokojnosť so situáciou, v ktorej sa vďaka okolnostiam ocitli a ktorá nie je spravidla priaznivá pre ich túžby sebanaplnenia vo viacerých rolách, nielen v role manželky a matky, do ktorých sú vtesnávané. A príbuzné je u nich aj úsilie o neľahký (v niektorých prípadoch navonok viac, v iných menej manifestovaný) zápas o vlastnú identitu, celistvosť, o možnosti prekračovať limity ženského sebaurčenia. Kniha ponúka štyri rôzne modely ženského hľadania, či už je situované do svetského, alebo do cirkevného prostredia, v oboch vládnu, ako to zažívajú hrdinky na vlastnej koži, hierarchické vzťahy, ktoré neposkytujú pre slobodne mysliace a konajúce ženy dostatok priestoru. Protagonistky sa búria rôznymi spôsobmi, trpia vlastnou rozpoltenosťou, ktorá je v konečnom dôsledku do značnej miery spôsobená „rozpoltenosťou“ sveta, jeho konfliktmi. Hoci obrazy všetkých štyroch vnútorných sporov a zápasov o vlastnú identitu, ktoré próza prináša, vyznievajú vierohodne a sugestívne, azda ako najpôsobivejší – aj vďaka radikálnosti zobrazovaného zápasu, a zároveň jeho „tichej“ dramatickosti – som vnímala (v našej súčasnej literatúre skôr zriedkavý) obraz úsilia o osobnú celistvosť v postave Zdenky-sestry Kláry, ktorá svoje životné rozhodnutie podriadila túžbe po čistote mysle a srdca, túžbe pomáhať svetu a zachraňovať aspoň to, čo sa z neho ešte dá a čo je v jej silách... Dramatickosť protagonistkinho zápasu sa pred našimi očami stupňuje v konfrontácii jej idealizovaných predstáv s realitou sveta, v ktorom Zdenka-Klára hľadala únik...

Žena by sa nemala vytratiť z dejín, čítame v epilógu knižky, nemala by sa vytratiť ani z tých „veľkých“, ale ani z „malých“ dejín, ktoré píše každodennosť. K tomu, aby sa z nich nevytrácala, ale bola v nich prítomná a aby svoju prítomnosť potvrdzovala v procesoch sebahľadania, v realizovanej túžbe po slobodnom myslení, prispievajú aj Juráňovej Orodovnice.

Upravený text recenzie pôvodne vyšiel v dvojtýždenníku o nových knihách Knižná revue 3/2007.

Ako citovať tento článok

 

o aspekte

vyhľadávanie

vo webzine
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu