AspektIN

vydávame

informujeme

študujeme

Busta, diera a novinový papier

Ľubica Kobová

6. november 2009

JURÁŇOVÁ, Jana. 2008. Žila som s Hviezdoslavom. Bratislava : ASPEKT. 195 strán. ISBN 978-80-85549-80-5.

Žila som s Hviezdoslavom je kniha viacerých prestrojení. Možno ju začať čítať ako ďalší z príbehov „neviditeľných histórií žien" (tak sa o nej píše na prebale knihy), podozrievať ju z útoku na „veľkého básnika" spojenectvom s jeho ženou v akomsi ženskom zúčtovaní s mužskou históriou a životmi, alebo sa aj nechať zlákať akoby bulvarizujúcim názvom memoárov, ktoré by mohla s pomocou šikovnej (a núdznej) spisovateľky či novinárky vydať vdova po slávnom mužovi. Najmä po ostatnej knihe autorky Orodovnice (2006) už vari všetky a všetci vedia, čo od Jany Juráňovej „vystane", a tak do čítania knihy vstupujeme s konkrétnymi očakávaniami. Mnohé z tých mojich sa ani nedostali k slovu, rozprávanie Ilony Novákovej, vydatej Országhovej, pani Hviezdoslavovej, ich vzalo preč.

Kto by čakal sprisahanie dvoch žien proti Hviezdoslavovi, nedočká sa. Kniha je „o ňom", lebo „on" bol tým, okolo koho sa krútil život Ilony, Juráňovej rozprávačky. Ale k „veľkému básnikovi" je vcelku zmierlivá - nádejam sa, že obrazoborectvo národných ikon čitateľky a čitatelia knihy nepotrebujú.

Žila som s Hviezdoslavom otvára aj ukončuje odhalenie Hviezdoslavovej busty v Panteóne Národného múza v Prahe v roku 1930, kam cestuje vdova Országhová. Čoho či koho busta to je? Je to kus kovu, v ktorom sa zliala československá vzájomnosť, pitoresknosť Slovenska zaodetá do sem-tam uvraveného básnického jazyka, podobizeň Slovenska v Československu, ktorá môže reprezentovať (podobne ako Hviezdoslav v Revolučnom národnom zhromaždení po vzniku Československej republiky v roku 1918). Ale Ilona Országhová vidí bustu inak. Je to podobizeň jej muža, ktorá končí či smeruje tam, kde je jeho srdce. Žena a muž majú byť vraj „jedno telo a jedna duša", pripomína Hviezdoslav svojej mladej manželke všetkoospravedlňujúci ľudový - rodový - stereotyp. Ak je to tak, tak aj rozprávanie Ilony Országhovej by malo legitímne vypovedať o Hviezdoslavovi. A je v ňom ešte niečo navyše. To niečo je Ilona. Jej muž, jeho busta, sú zámienkami, ako hovoriť o nej.

Jana Juráňová pre svoju knihu urobila niečo podobné ako Albert Pražák pre svoje literárnovedné portrétovanie Hviezdoslava. Kým Pražák sa vracal do domu Hviezdoslavovcov, aby pochopil „jednotu života a diela" Pavla Országha, Juráňová Országhovej už klásť otázky nemohla. Veľa však vyčítala z archívnej korešpondencie senického koncipienta a dolno-kubínskej kišasonky, kúpeľného hosťa a domácej hospodárky, cestujúceho intelektuála, Finista, jasného sokola, a cestovania chtivej Naste, čo môže vidieť svet cez jeho pohľadnice. Veľa si toho musela predstaviť a k histórii Ilony Országhovej a jej muža pripojiť histórie ďalších spisovateliek a spisovateľov, aj „národných" inštitúcií. Vajanský, Timrava, spolok Lipa, Červený kríž, Vyššia dievčenská škola. Ilonu Országhovú nevychovala len rodičovská domácnosť, ako národovecká dcéra sa tri roky učila v Prahe „za manželku" nejakého národovca. Ciele vzdelávania bývajú v každej dobe iné, no vždy sú tvorbou subjektov, ktoré spoločnosť potrebuje a ktoré jej, takej akej je, nebudú priveľmi vzdorovať. Ilona sa teda naučila minimu budúcej manželky, o ktorej sa v budúcnosti malo hovoriť ako o ďalšej „elegantnej dáme". A neskôr vzdorovala tak po svojom, nie veľa, po kúskoch. Veď hádam každý manželský pár vtedy vedel, že trieskanie dvermi má svoj dočasný účel a dlho nepotrvá.

Výchova švagrových detí, ktorých sa ujala ako žena, ktorá „vlastné" deti nemala, sa vzdoru veľmi nepodobá. Ani miestne organizovanie práce slovenských výšivkárok v spolku Lipa, ktorý bol významnou „slovenskou" ekonomickou aktivitou na prelome storočí, sa neskveje nejakou plakatívnou revolučnosťou. Po vojne bola predsedníčkou Červeného kríža. Z Juráňovej rozprávania, kde sa všetky tieto Orzsághovej inštitucionálne afiliácie z času na čas objavia, vyvstáva obraz verejnej činnosti žien ako úzko previazanej s ich „súkromným" životom, tradičnými životnými rolami. A obraz Ilony Országhovej vždy najmä ako obraz manželky Hviezdoslava, taký nepodobný životom od nej o dačo mladších žien, ktoré o sebe písali - Timravy a Hany Gregorovej.

Aj hlas Országhovej je od nich celkom odlišný. Jana Juráňová v knihe rozvinie scénu, v ktorej pražský profesor Pražák (opäť) prichádza k Országhovcom, aby pokonverzoval s objektom svojho štúdia, básnikom Hviezdoslavom. Básnik nie je doma a režírovania návštevy sa ujme Ilona Országhová. Ak profesora zaujíma život a dielo jej muža, tak ju musí zaujímať aj jej život. Bohvie, aký záznam z tohto stretnutia urobil Pražák. Bol to preňho expertný príspevok k štúdiu spisovateľa alebo etnografická poznámka zo stretnutia s ženou z malebného Slovenska, ktorá bola zhodou okolností manželkou básnika? Neviem. Ale Országhová vtedy vedela, čo chce - rozprávať o sebe. Túto túžbu žien hovoriť o sebe berie Jana Juráňová vážne.

Ilona Országhová si samu seba vedela predstaviť akurát ako prázdne miesto, siluetu, po vystrihnutom obrázku ženy v novinách: „Keď potom Ilona chytila do ruky tie noviny, aby s nimi zakúrila, vyplávala jej pred očami vystrihnutá postava. Silueta tej ženy. Okolo písmenká akéhosi článku a uprostred diera. Diera v tvare ženskej postavy. (...) Pravdaže to nebola ona, veď čo by robila v novinách. Dívala sa na ten vystrihnutý obrys, chvíľu premýšľala, že si tú stranu novín odloží. No potom noviny pomaly skrčila a hodila do pece." (S. 173-174.) Hviezdoslav ľúbostnú poéziu, kde by spodobnil svoju ženu, nenapísal, vraj ho málo trápila. Začal písať epickú báseň Ilona Žltovlas, skoro ju však zanechal a venoval sa inej, Hájnikovej žene. Rukopis zavrel a odložil bokom. Jana Juráňová sa spoľahla na iné zdroje a napísala Žila som s Hviezdoslavom, text s akoby bulvárnym názvom a očakávaním zaručeného škandálu. Inak ďalší život ďalšej ženy. Vyzerá to jednoducho, no čitateľka vie, že to nie je málo.

Ako citovať tento článok

 

o aspekte

vyhľadávanie

vo webzine
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu