AspektIN

vydávame

informujeme

študujeme

Hrdinky naprieč rodom

Derek Rebro

15. november 2010

Hoci názov novej knihy Jany Juráňovej aj motívy kratších textov a divadelnej hry v nej nás navádzajú pokladať za jej hlavnú tému lásku, prím tu hrá prežívanie žien ako také, resp. ako ho vidí feministicky poučená a (žiadne ale) v každodennom živote ukotvená spisovateľka. Autorka v nej sprítomňuje hrdinky rôznych generácií, charakterov a profesijných rolí.

Od spomienkových a v zhode s tým digresívnych a rozbiehavých, súčasne však vďaka prísnej ruke Jany Juráňovej nezabiehajúcich príbehov prvých, aj platonických, lások, sa rýchlo (pretože tieto príbehy plynú ľahko) prečítame k textom, v ktorých autorka nenápadne, no výrazne (čo je pre ňu typické, aj pokiaľ ide o štýl písania) spodobuje vtedajšie časy, resp. „staré a krstné mamy" v nich. Taktiež hrdinky stredného veku, ktoré pribúdanie rokov rozhodne nezaznamenávajú počítaním vrások. Na také správanie tieto viacrozmerné postavy nemajú čas, pretože, v tom sa do textu odtláča ich vek presvedčivejšie, sú zamestnané nielen verejne, ale aj v súkromí: napr. starostlivosťou o deti a povinnosťami, ktoré sú ešte stále v kompetencii hlavne žien: tak ako v realite. Nenájdeme tu teda ani stereotypy reprodukujúce umiestňovanie žien výlučne do priestoru domácnosti ani modelovosť, ktorá by šuchorila v teórii. Uvedené je bravúrne a skôr nepriamo spodobené v texte „Hodinu po saune je žena najkrajšia", v ktorej sa hrdinka márne pokúša odtrhnúť si pre seba čas na relax bez toho, aby ju prenasledovali sms-ky od manžela či, a to je závažnejšie, pretože ako produkt výchovno-spoločenského tlaku ťažšie odstrániteľné, výčitky svedomia.

Keďže Juráňová nestrúha superhrdinky, ale tematizuje reálne ženy s komplexne vykresleným pocitovým a myšlienkovým rozmerom (súbežne - opäť žiadne ale - s dôrazom na mechanizmy, ktoré ich postavenie znevýhodňujú, či už ide o spoločenské predsudky, citové ná/tlaky vyplývajúce z očakávaní spojených s ich rodom, nemiestne správanie sa voči nim atď.), nájdeme v spomenutej poviedke pasáž: „Keby ich nemala, čo by robila? Zbláznila by sa" (s. 83). V recenzovaných textoch totiž nejde o snívanie o utopickom svete bez mužov či spodobenie „záporných" mužov a „kladných" žien, ale o umelecky zvládnutú a autentickú rekonštrukciu rodových poriadkov. K tej patrí funkčný rozklad androcentrického plášťa zvnútra: ostrý osteň zvonka ho môže na okamih paralyzovať, dlhodobejší a uveriteľnejší efekt však dosiahneme jeho dekonštrukciou (vrátane literárneho kánonu a „autorít"), nie deštrukciou. Autorka v zhode s tým akoby dokumentuje zažité - samozrejme, pretransformované pomocou predstavivosti a talentu -, pričom v hlbších, aj intuitívnych, vrstvách a na vyššom myšlienkovom pláne modeluje z dostupného materiálu alternatívu. Hoc aj prostredníctvom nespokojného komentovania hrdiniek či ironického tónu, ktorého variované podoby - od výsmešného (naprieč rodmi postáv) po smutno-smiešny odtieň - Jana Juráňová dokonale ovláda. Alebo pomocou poukázania na neefektívnosť doterajších riešení, pretože neprinášajú spokojnosť ženám, a tým pádom ani mužom („Všetci sa rozosmiali. A všetky mlčali", s. 69), ktoré vrcholí v rafinovanej alúzii na našu nedávnu politickú minulosť, v ktorej „žena v úzadí" mohla zohrať, keby dostala príležitosť, dejinnú úlohu.

Autorka svoje postavy ani unáhlene nesúdi, ani ich nereflektuje podľa apriórneho rodového kľúča. Priestor na ne/súhlas či zamyslenie sa ponecháva hlavne nám, ktorí si v jej textoch, ak sme vnímaví a premýšľavé, môžeme nájsť efektívnu ukážku toho, ako sa dá ne/žiť.

Pôvodne vyšlo v Knižnej revue, č. 23/2010.

Súvisiace odkazy

Ako citovať tento článok

 

o aspekte

vyhľadávanie

vo webzine
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu