AspektIN

vydávame

informujeme

študujeme

Politika nečinnosti

Ľubica Kobová

10. marec 2011

"Ide o totálnu krízu, kde chýba láska," povedal na nedávnej vedeckej konferencii o kríze v Brne istý vyučujúci z Katolíckej univerzity v Ružomberku. Publikácie Rodové dôsledky krízy a Krize jako nový začátek, nebo promarněná šance? o kríze uvažujú triezvejšie. Aj ony zápasia s definovaním hraníc krízy, s prelínaním toho, čo by sme nazvali „normálna" politika, a toho, čo je už politika, ktorá reaguje na krízu.
Ako vo svojom príspevku píšu Zuzana Uhde a Marek Hrubec, táto kríza je krízou štrukturálnou - kapitalistický ekonomický systém sa v nej otriasa, ale v zásadných kontúrach sa nemení. Otrasy, pri ktorých sa uvoľňuje a obnažuje stavba globálnych hospodárskych a spoločenských systémov, aj reakcie na ne, zaznamenávajú "krízové" publikácie feministických organizácií na Slovensku (ASPEKT) a v Česku (Gender Studies).

V príspevkoch, ktoré analyzujú mediálny diskurz v Česku (Martina Křížková) a politický opozičný aj koaličný diskurz na Slovensku (Zuzana Maďarová), sa dočítame, že jednou z prvých politických reakcií na krízu bolo jej bagatelizovanie. Ale už onedlho sa všetky politické špičky spolu s expertnými tímami postavili ku kríze ako k úhlavnému nepriateľovi. Ako presvedčivo ukazuje Maďarová, koalícia a opozícia na Slovensku pritom zohrali zápas o pojem "sociálne". Kríza sa stala novou legitimizáciou starých politických riešení, akurát im pridala na naliehavosti.

Prístupy oboch publikácií sa prelínajú v sústredení na témy krízy, trhu práce a zmeny v oblasti rodinných a sociálnych politík. Podľa rakúskej feministickej ekonómky Gabriele Michalitschovej sa ekonomika "nevzťahuje len na alokáciu zdrojov alebo produkciu tovarov a služieb, ale reguluje sociálne vzťahy, ako aj vzťahy k sebe samým", a tak predstavuje istú formu rodového poriadku. V opise zmien v zamestnanosti medzi rokmi 2008 a 2009 Jarmila Filadelfiová prichádza k zisteniu, že binárny hierarchický rodový poriadok takzvaných ženských a mužských zamestnaní sa prepúšťaním v kríze ešte viac posilnil. Dokonca odvetvia s prevahou žien si "feminizáciu nielen udržali, ale ešte zvýšili".

Spoplatnené školy zvýšia diskrimináciu žien
České výskumníčky v oblasti školstva, vedy a výskumu Lucie Jarkovská, Marcela Linková, Kateřina Lišková, Tereza Stöckelová upozorňujú na to, že predobrazom segregácie na trhu práce je už segregované stredné a vysoké školstvo. Ako píše Petr Pavlík, ďalšiu diskrimináciu žien možno očakávať so spoplatnením vysokých škôl - za svoju "investíciu" do školného dostanú ženy mzdu v hodnote 4/5 mzdy mužov. Nerovnosti sa nevyhýbajú ani výskumnej činnosti - metodiky hodnotenia výskumu v Česku pridávajú body za výkony v aplikovanom výskume (kde je žien podstatne menej ako mužov) a penalizujú napríklad starostlivosť o inštitúciu či spoluprácu výskumu s neziskovým sektorom (činnosti, ktoré častejšie vykonávajú ženy). Tlak na efektivitu a užitočnosť vytvára situáciu, keď sa množstvo práce nepremení na meraný výkon, ale pre fungovanie vedy zostáva nevyhnutným. No náklady a riziká politík nemôže znášať environmentálna a sociálna sféra ani ženy a muži v zraniteľných pozíciách (ani migrantky a migranti, o ktorých píše Kateřina Machovcová). Zároveň sa náklady a riziká nemôžu stať súčasťou neviditeľnej a neplatenej práce - či už v domácnostiach alebo v inštitúciách.

Pritom práve opačný trend - socializácia dosahov krízy na úrovni rodín a domácností - je záležitosťou rodinných a sociálnych politík, ktoré si všímajú Linda Sokačová (ČR) a Janka Debrecéniová (SR). Obe sa podrobne venujú aspektom vyplácania materského a rodičovského príspevku. Sokačovej príspevok v českej publikácii dopĺňa ešte podrobná analýza situácie takzvaných sólo rodičov od Halky Jaklovej.

Aj bezrodová politika formuje hierarchiu
Hoci sa počtom tém môže zdať slovenská publikácia skromnejšia, jej devízou je náčrt analýzy 62 vládnych protikrízových opatrení, ktoré skúmala Jarmila Filadelfiová. Pýtala sa, na ktorú skupinu populácie opatrenie cieli, alebo aký sektor či odvetvie hospodárstva je opatrením zasiahnuté a aká je rodová segregácia v ňom. Tabuľka opatrení názorne ukazuje to, čo česká sociologička Hana Tenglerová nazýva politika nečinnosti. Tento pojem opisuje jav, že ak aj politickí aktéri rodové dosahy nezvažujú, neznamená to, že konkrétne politiky rodové dosahy mať nebudú. Aj to, čo sa javí ako bezrodová politika, napokon hierarchické vzťahy medzi mužmi a ženami v spoločnosti tak či tak formuje. Filadelfiová pritom ignorovanie rodovej perspektívy pri riešení krízy prirovnáva k ignorovaniu feminizmu a ľudských práv žien v porevolučnom nadšení pred dvadsiatimi rokmi.

Aspektovská publikácia obsahuje aj zaujímavé výňatky z rozhovorov s návštevníčkami materských centier na troch miestach Slovenska, odkrývajú napríklad problémy realizácie dobre zamýšľaných politík na pomoc školopovinným deťom zo sociálne slabých rodín. V publikácii Gender Studies zaujme zase vecná reflexia premeny mimovládnej organizácie Pro Equality počas krízy od jej pracovníčky Petry Kubálkovej.

Podľa Zuzany Kusej kríza na Slovensku umožnila hovoriť o sociálnych problémoch v súvislostiach systémových zmien. Vnútri feministického diskurzu na Slovensku a v Česku kríza umožnila rozvíjať potrebnú spoločenskú a politickú kritiku v jasnej väzbe na ekonomiku. Česká publikácia profituje z toho, že jej autorky a autori pôsobia v rôznych nových politických iniciatívach - ProAlt, Alternativa Zdola, Vzdělání není zboží, Už se na to nemohu dívat či v koalícii Social Watch. Pendant k nim na Slovensku neexistuje. Obe publikácie však zároveň odhaľujú aj slabé miesto obhajovacieho aj výskumného prostredia v oboch republikách. Chýba v ňom feministická ekonómia. Feministické ekonómky nemôžu byť nahradené rodovými audítorkami, expertkami na rodové rozpočtovanie alebo vrcholovými manažérkami podnikov, ktoré v týchto dňoch obhajuje Európska komisia. Feministická ekonómia kritizuje konkrétne normatívne predpoklady ekonómie hlavného prúdu. Na to, aby tak robila, však na ďalšiu krízu čakať netreba.

Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov. Editorka Jana Cviková, ASPEKT 2010

Krize jako nový začátek, nebo promarněná šance? Genderové aspekty finanční krize. Editorka Linda Sokačová, Gender Studies 2010

Pôvodne vyšlo v denníku Pravda 7. marca 2011.

Súvisiace odkazy

Ako citovať tento článok

 

o aspekte

vyhľadávanie

vo webzine
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu