AspektIN

vydávame

informujeme

študujeme

O slovnom obťažovaní, ktoré tvorí bežnú súčasť môjho života

Johana Maceková

10. júl 2006

Som žena. Tento fakt ma sprevádza celý život. Nebolo by to až také hrozné, keby to, že som žena, nezahŕňalo spôsob, akým sa moje okolie bude ku mne správať. Ako žena musím strpieť poznámky, ktoré ma obťažujú, otravujú a hlavne strašne hnevajú. Hnevajú ma najmä preto, lebo viem, že čokoľvek urobím, čokoľvek poviem, obťažovaniu sa nevyhnem, akurát ho ešte tak viac posilním. Prečo nemám žiaden rešpekt?

Je tu leto a ja stojím pred dilemou: obliecť sa tak, aby mi bolo čo najmenej teplo, a riskovať slovné obťažovanie, alebo sa prispôsobiť a dať si radšej tričko s dlhším rukávom a bez výstrihu? Ale keďže som tak trochu rebelskej povahy, prispôsobovanie mi vôbec nevonia. Už som skúsila všeličo: nahnevané „neobťažuj!“, oplzlé gesto aj ignorovanie – to asi zaberá najviac. Čo však zaberá úplne najviac, akokoľvek paradoxne to bude znieť, je, keď idem s nejakým mužom. Vtedy sa nemusím báť, že niekto bude mať poznámky. Keď si uvedomím, že nemôžem ísť sama po ulici bez toho, aby som sa nevyhla narážkam, napadne mi: Nie som plnohodnotný človek, keď musím počúvať také hovädiny, ktoré ma jednak nezaujímajú a jednak strašne otravujú? Zažila som ešte jednu situáciu, keď ma nerešpektovali. V mojej bývalej práci sme ako pracovníčky boli vystavené „baleniu“, a občas aj slovnému obťažovaniu zo strany našich klientov. Moje „prestaň a nechaj ma“ nebolo príliš akceptované, ale ak vyšlo najavo, že už mám priateľa, pre dotyčného to znamenalo „ruky preč“. Ďalší príklad toho, ako mi fakt, že pri mne stojí muž, dokáže zabezpečiť rešpekt, aký by som si ja sama zabezpečiť nedokázala.

Myslím, že si veľa mužov neuvedomuje, o koľko ľahší život v tejto oblasti má. Samozrejme, aj im hrozí diskriminácia a ponižovanie, ale nikdy sa nemusia báť toho, čo sa stane, ak pôjdu okolo robotníkov. Môžu sa ísť bez strachu z obťažovania v krátkych nohaviciach bicyklovať alebo behať. Môžu ísť sami do baru bez toho, aby okolie malo pocit, že sú „na love“. Môžu ísť sami večer domov a nič im nehrozí. A ak aj áno, nikto ich nebude potom obviňovať a hovoriť, že si to spôsobili sami. Muži majú oveľa väčšiu slobodu pohybu ako ženy. Nemusia sa báť znásilnenia, ak sa oblečú „vyzývavo“ alebo ak sa opijú a prespia u ženy. Ako píše Susan Rae Peterson (1996), „prax znásilnenia účinne udržiava ženy na ich mieste, mnohé ženy zo strachu pred znásilnením naozaj žijú oveľa statickejšie a usadnutejšie ako muži. ... Znásilnenie je praxou, ktorá účinne sťažuje alternatívu voľného pohybu na verejných miestach.“

Mám pocit, že veľa mužov vníma postavenie žien ako rovnocenné. Ale je to ako v príklade, ktorý uvádza Elisabeth Badinter (1999), kedy sa porovnávali beloška a černoška. Podľa belošky boli na jednej lodi, pretože sú ženy, a rasa je druhoradá. Avšak černoška nesúhlasila a spýtala sa belošky: „Čo vidíte, keď sa ráno pozriete do zrkadla?“ A beloška povedala: „Vidím ženu.“ „A v tom je ten problém, ja vidím čiernu ženu. Rasa je pre mňa zjavná, dnes a denne, pretože je príčinou môjho handicapu v spoločnosti. Pre vás je rasa neviditeľná, a preto bude pre mňa naše spojenectvo vždy akosi strojené,“ odpovedala černoška. Je to presne ako s mužmi a ženami. Muž pri pohľade do zrkadla vidí človeka, zatiaľ čo žena vidí ženu, lebo to, že je žena, je „príčinou jej handicapu v spoločnosti“. Pokiaľ sa toto nezmení a nebudeme vnímané ako rovnocenné, rovnako „ľudia“ ako muži, budem sa musieť naďalej potýkať so sexuálnymi narážkami a slovným obťažovaním, ktoré sú pre okolitú spoločnosť len bežnou súčasťou našej kultúry.

Literatúra
BADINTER, Elisabeth: XY. Identita muža. Aspekt, Bratislava 1999.
Peterson, Susan Rae: Donucovanie a znásilnenie: štát ako vydierač chrániaci mužov. In: Aspekt 2/1996 – Strachy a bariéry, s. 79-82.

Ako citovať tento článok

 

o aspekte

vyhľadávanie

vo webzine
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu