AspektIN

vydávame

informujeme

študujeme

Pred sto rokmi sa narodila Simone de Beauvoir

Ľubica Kobová

9. január 2008

Autorka feministického Druhého pohlavia vyzývala k slobode a transcendencii

9. januára 1908 sa v Paríži narodila Simone de Beauvoir, francúzska filozofka, spisovateľka, feministka.

Feministky a filozofky si ju a jej prácu pripomínali najmä v roku 1999, keď uplynulo päťdesiat rokov od vydania knihy Druhé pohlavie (1949, slovenský preklad 1967), ktorú možno považovať za jednu z feministických „čítaniek“. Najznámejší citát: „Ženou sa nik nenarodí: stáva sa ňou“ (Beauvoir, 1967, II. zv., s. 5) dnes ovláda vari každá študentka či študent rodových štúdií. V zhustenej forme ilustruje to, že na socializácii do určených rodových rolí dievčat, chlapcov, žien, mužov, záleží. Často však zatieňuje množstvo zaujímavých postrehov a širšiu argumentáciu výkladu, ktorú autorka Druhého pohlavia predstavuje na niekoľkých stovkách strán. Pritom samotné zaoberanie sa situáciou, životom žien, nebolo ani pre Beauvoir dlho samozrejmé. Ako feministka sa identifikovala až na konci svojho života, ako o tom hovorí v rozhovore s nemeckou feministkou Alice Schwarzer („Som feministka“, in Aspekt 2/1994).

Môže nás prekvapovať, že rozpaky jej i jej okolia, ktoré vyjadruje v úvode Druhého pohlavia, zdieľame aj my dnes: „Dlho som váhala, či mám napísať knihu o ženách. Námet je dráždivý, najmä pre ženy. A nie je nový. Na spor o žene sa už vypísalo množstvo atramentu. Teraz je takmer uzavretý: už o ňom nehovorme. No predsa sa o ňom ešte stále hovorí. Nezdá sa však, že by obrovské hlúposti, ktoré sa popísali za posledné storočie, boli objasnili celý problém. Existuje tu vôbec nejaký problém? Aký? Sú vôbec ženy? Teória večného ženstva má ešte prívržencov. Šepkajú si: ´Ešte aj v Rusku ženy ostávajú ženami´; zatiaľ čo iní, informovanejší – a často sú to tí istí – vzdychajú: ´Žena sa stráca, žena je stratená.´ Už sa dokopy ani nevie, či ešte sú ženy, či budú, či si to treba želať, alebo nie, aké miesta zaujímajú na tomto svete a aké miesto by mali zaujímať. ´Kde sú ženy?´ pýtal sa nedávno istý časopis. Ale predovšetkým, čo je to žena?“ (Beauvoir, 1967, I. zv., s. 7) Tieto otázky majú históriu už v stredovekom spore pohlaví (querelle des sexes) alebo spore o ženy (querelle des femmes) a ako také formovali mravoučné príručky na výchovu dievčat a žien, literárne kánony a tradície, symbolickú a kultúrnu výbavu rodového označovania, ktorú využívame dodnes.

Druhé pohlavie má ďaleko od láskavého prihovárania sa ženám aj od ponuky pozrieť sa na svoj život inak. Je nepríjemne konfrontačné, jeho autorka nie je vo svojom hodnotení napr. ženskej domesticity vôbec zmierlivá. Neformuluje ďalšie mravné poučenia, tvrdým okom posudzuje, ako ľahko ženy aj muži vkĺzavajú do pohodlných rolí, ktoré sú podvodom na ich vlastnom živote.

A potom vyzýva k transcendencii, prekročeniu daných určení našich životov: „Nijaká existencia sa však nezriekne svojej transcendencie, aj keby ju hocijako popierala.“ (Beauvoir, 1967, II. zv., s. 207) Ani ženy, hoci tie svoju transcendenciu popierajú takmer úporne – tak, že sa božské prvky snažia vtesnať do svojich domácností, čistoty a poriadku v nich, tak, že ich kontakt so svetom verejnosti sprostredkúvajú ich manželia a partneri: „Pranie, žehlenie, zametanie, hľadanie chuchvalcov prachu pričupených v prítmí skríň, to je odmietanie smrti a súčasne popieranie života. Čas totiž každým svojím pohybom súčasne tvorí aj ničí. Gazdiná má z neho len tú negatívnu stránku. (...) Celá doktrína transcendencie a slobody robí porážku zla závislou na približovaní k dobru. Ženu však nepozývajú k výstavbe lepšieho sveta. Dom, spálňa, špinavá bielizeň, parkety sú veci meravé. Môže z nich donekonečna odstraňovať nedobré prvky, ktoré sa do nich votreli. Prekonáva bitky s prachom, so škvrnami, s blatom a špinou. Bojuje s hriechom, zápasí so satanom. Je však smutným osudom jednostaj odrážať nepriateľa a nesmerovať ku kladným cieľom.“ (Beauvoir, 1967, II. zv., s. 214)

Beauvoir v skutočnosti nesmúti za premárnenými šancami žien, ale píše o tom, že nevôľa klásť si nepríjemné otázky, odpovedať na ne a aktívne meniť svoj – rodovo určený – život, sú morálne zlé. Ako by sa dnes zapojila do morálno-filozofických diskusií o tom, čo považovať za „dobrý život“? Ako odpovedá na otázky o tom, ako žiť? A ako žiť ako žena? „Každý subjekt (...) svoju slobodu uskutočňuje neustálym presahovaním a prekračovaním k ďalším slobodám; niet iného odôvodnenia prítomnej existencie ako expanzia do neobmedzenej budúcnosti. Vždy, keď transcendencia upadne do imanencie, je to degradácia existencie na akési ´bytie osebe´, slobody na faktičnosť. Tento pád, ak ho subjekt pripustí, je morálnou chybou; ak mu je nanútený, nadobúda formu ujmy a útlaku; v oboch prípadoch je absolútnym zlom. (...) Postavenie ženy sa vyznačuje tým, že žena, ktorá je ako každá ľudská bytosť autonómnou slobodou, objavuje sama seba a hľadá sa vo svete, kde ju muži nútia pokladať sa za tú Druhú a chcú z nej urobiť objekt, odsúdiť ju na imanenciu, pretože jej transcendencia sa stále prekračuje iným podstatným a suverénnym vedomím. Drámou ženy je konflikt medzi základnou požiadavkou každého subjektu, ktorý sa vždy pokladá za podstatný, a požiadavkami situácie, ktorá z nej robí nepodstatnú bytosť. Ako sa môže žena v daných podmienkach stať ľudskou bytosťou? Ktoré cesty sú pre ňu otvorené a ktoré, naopak, vedú do slepej uličky? Ako dosiahnuť nezávislosť v závislosti? Aké okolnosti obmedzujú slobodu ženy, a môže ich prekonať? To sú základné otázky, ktoré chceme objasniť. To značí, že zaujímajúc sa o možnosti jedinca, nebudeme ich merať pojmami šťastia, ale slobody.“ (Beauvoir, 1967, I. zv., s. 23)

Je uvažovanie Beauvoir v pojmoch morálky, dobra, zla, slobody, takmer šesťdesiat rokov od napísania Druhého pohlavia a sto rokov od narodenia autorky, zastarané? Nemyslím si to: Druhé pohlavie pripomína vážnosť otázok, ktoré feminizmus kladie, ich politické aj morálne nároky na spoločnosť, ktorú môžeme chápať ako zdroj útlaku a predmet úsilia o zmenu, a pripomína aj politické a morálne nároky, ktoré feminizmus kladie na nás samé a samých.

Literatúra

BEAUVOIR, Simone de. 1967. Druhé pohlavie. I. a II. zväzok. Bratislava : Obzor. Preklad Viera Millerová.

„Som feministka“. Rozhovor Alice Schwarzer so Simone de Beauvoir. In: Aspekt 2/1994 -Feminizmy, s. 12-13.

Súvisiace odkazy

Ako citovať tento článok

 

o aspekte

vyhľadávanie

vo webzine
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu