Aspekt

vydávame

informujeme

študujeme

 

Letné čítanie: Libuše Moníková

Príbeh študentky, ktorá patriarchálny útlak zažije doslova na vlastnej koži. Ujma.

Rodová perspektíva v ekonómii

Súbor analýz, ktoré vychádzajú z rovno-

menného seminára.

Hlasujte za Lásky nebeské

Kniha

Jany Juráňovej vo finále Anasoft litera.

O čitateľskej cene môžete rozhodnúť aj vy!

ASPEKT 1/1993 - Mýtus krásy

Keď dvaja robia to isté

Mária Štefánková

Nemôžem tvrdiť, že pozeranie televízneho programu (okrem spravodajských relácií) patrí medzi moje bežné každodenné kratochvíle, a keď si už niektorú reláciu vyberiem, zvyčajne ju účelne skombinujem so žehlením, štopkaním či inou nenáročnou, no užitočnou činnosťou, ktorá si bezprostredne nevyžaduje aktívnu účasť celého môjho britkého intelektu. Mám však aj v tejto oblasti svoje slabosti a svoje preferencie (lebo veď kto ich nemá?). Jeden z programov, ktorý si takmer nikdy nedám ujsť, je Andrássyho a Vacvalovej zábavná relácia Čo dokáže ulica, a to preto, lebo celá jej podstata sa zakladá na škodoradosti, ktorá síce napokon vždy čestne vyjde najavo, no ktorá - čo si budeme zakrývať - odjakživa patrí medzi najčistejšie ľudské radosti. A tak sa aj ja zabávam na dobehnutých chudákoch a teším sa predovšetkým z toho, že som to chvalabohu tentoraz nebola ja.

Zvyčajne sa zabávam dobre a obdivujem vynachádzavosť, a najmä odvahu tvorcov tejto relácie, s akou riskujú osobné nepríjemnosti, ba blamáže, a to neraz až medzinárodného rozsahu. No jedna z epizód - bolo to niekedy koncom novembra či začiatkom decembra - sa mi videla predsa len trošku prisilná. O čo šlo? Slepeckými okuliarmi a paličkou zamaskovaný Oliver Andrássy na frekventovanej križovatke žiadal - z pochopiteľných dôvodov - mladé a pekné dievčatá a ženy, aby ho previedli cez ulicu. Najprv ich len „ukecával“, na čom by nebolo nič zlé, no po chvíli aj ohmatával na tvári, na prsiach, a potom aj všade, kam začiahol. Videla som, že je jeho drzosť dievčatám nepríjemná, že zo seba striasajú a odtískajú na nepatričných miestach šmátrajúce ruky, no ani jedna z nich v sebe nenašla toľko vnútornej sily, aby handicapovaného dotieravca nechala jednoducho stáť uprostred cesty, aby sa bránila, aby mu vynadala, a nenašla sa ani jediná razantnejšia bojovníčka, ktorá by mu bola - slepec-neslepec - jednu zaslúženú strelila. A pritom som mala dojem, že sa na to priam čaká. Neviem, ako by som sa bola ja zachovala na mieste dobrosrdečných prevádzačiek cez cestu, možno by bol aj mňa predsa len do istej miery paralyzoval zdravotný stav človeka, ktorý by ma požiadal o pomoc, a potom to takto zneužil, neviem...

Absurdné na celej veci je, že sa to všetkým videlo úplne „normálne“. Ženy akoby boli pokladali obťažovanie za čosi, čo síce nie je veľmi príjemné, ale „k chlapovi akosi patrí“. Všetkým je to len smiešne, nič viac. Z nikoho neubudne. Normálne. Takže čo.

Lenže - keď absurdita, tak absurdita. Domýšľam ju do konca. Predstavujem si, ako celkom inak by sa bola situácia vyvíjala, keby úlohu dezorientovanej slepej osoby bola na seba vzala Elena Vacvalová, prípadne ktorákoľvek iná odvážlivkyňa ženského pohlavia. S nesmiernou chuťou by som si zgustla na prekvapených a zdesených, a v nijakom prípade nevylučujem možnosť, že aj potešených reakciách nič netušiacich pánov, ktorých by pred zrakom skrytej kamery znenazdajky na ulici začala na chúlostivých ornitologických partiách opačovať neznáma mladá žena...

In: ASPEKT – feministický kultúrny časopis 1/1993 (Mýtus krásy), s. 62. ISSN 1336-099X. Záujmové združenie žien ASPEKT, Bratislava.

 

o aspekte

vyhľadávanie

v časopisoch
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu