Aspekt

vydávame

informujeme

študujeme

 

Letné čítanie: Libuše Moníková

Príbeh študentky, ktorá patriarchálny útlak zažije doslova na vlastnej koži. Ujma.

Rodová perspektíva v ekonómii

Súbor analýz, ktoré vychádzajú z rovno-

menného seminára.

Hlasujte za Lásky nebeské

Kniha

Jany Juráňovej vo finále Anasoft litera.

O čitateľskej cene môžete rozhodnúť aj vy!

ASPEKT 1/1993 - Mýtus krásy

Slovník: Sexizmus

Kritický pojem emancipačného ženského hnutia, prebratý z americkej angličtiny. Označuje formy znevýhodňovania a útlaku žien na základe ich pohlavnej príslušnosti.

(dtv-Lexikon)

So vzostupom feminizmu vyšla záplava kníh o ženskom hnutí, najmä v anglickom jazyku. Rané diela feministickej teórie pokračovali vo výskumnej práci Simone de Beauvoir a Betty Friedan, teraz však boli ešte ctižiadostivejšie vo svojich analytických požiadavkách: na mužskú nadvládu alebo aj na patriarchát pozerali ako na najzákladnejšiu formu ľudského útlaku, z ktorej možno odvodiť všetky ostatné formy útlaku. Feministky používali pojem sexizmus, vytvorený v roku 1968 v článku Freedom for Movement Girls - Now na popísanie rôznych foriem, akými muži vykonávajú svoju moc voči ženám.

(Schreibende Frauen. Frauen Literatur Geschichte.
Sara Lennox: Feministische Aufbrüche)

V roku 1976 vyšla pod názvom Sexizmus kniha autorky Marielouise Janssen-Jurreit odhaľujúca základy sexistického myslenia, ktoré sú rovnako prítomné vo vedeckých teóriách 20. storočia ako v mýtickom myslení primitívnych národov. Neostáva pri konštatovaní neúspešnosti pokusu o integráciu ženy do inštitúcií utvorených mužom, ale hľadá historicko-teoretický rámec, umožňujúci exaktné opísanie útlaku, ktorý ženy zakúšajú kvôli svojmu pohlaviu, a to v problémových okruhoch sexizmus a dejiny (bezdejinnosť a bezmennosť ženy, púhe bytie ženy neschopné činu...), evolucionizmus ako slepá ulička (matriarchát...), ženská otázka (socializmus, ženský pacifizmus proti ženskému šovinizmu v prvej svetovej vojne...), ženy bez programu (stroskotanie prvého ženského hnutia - ženské volebné právo, rovnoprávnosť v patriarcháte...), pohlavie a ekonómia (vývoj deľby práce medzi pohlaviami, hrdinský čin a práca v domácnosti, sexizmus na trhu práce...), biológia a ideológia (evolúcia dvojpohlavnosti - bezpohlavná spoločnosť, psychológia objektívnych pohlavných rozdielov medzi empíriou a predsudkami...), sexualita a násilie (klitoridektómia - psychická i fyzická...), sexistické štruktúry vedomia (diktát rolí, jazyk a pohlavie...). Na záver predstavuje feminizmus ako minulosť a budúcnosť, feminizmus, ktorý (...) nevynašiel ekonomické a sexuálne mocenské spory medzi pohlaviami, on na ne len poukázal. Úloha feministickej teórie spočíva v dokumentovaní a analyzovaní fenomenológie sexizmu. Samozrejmá moc muža disponovať celou ženskou existenciou tvorí dnes nereflektovaný základ vedeckých teórií, ktoré chcú poskytovať univerzálne vysvetlenia (...) Autorka jednoznačne zisťuje a dokladá, že vo veciach poznávania neexistuje pohlavná neutralita. Vyvodzuje z toho dôsledky i pre praktické konanie: začlenenie žien do politických organizácií, inštitúcií, spolkov atď., ktoré sú nekonečnými tvorcami a nástrojmi mužskej identity, nerieši nič. Jedinú možnosť nachádza v autonómnych alebo aspoň samostatne právne spôsobilých ženských inštitúciách.

(Marielouise Janssen-Jurreit: Sexismus)

Zostavovateľka súboru štúdií Feminizmus. Inšpekcia pánskej kultúry Luise F. Pusch presne pomenúva spoločné podložie zobraných textov hneď v úvode: Kritika a odkrývanie patriarchálneho obsahu všetkých kultúrnych výtvorov muža, ktorý tradične úplne samozrejme vystupuje ako samozvaný reprezentant celého ľudstva. Ide teda znova o sexizmus v reflexii „ľudstva“ o sebe a o tých druhých (napr. všetci ľudia budú sestry - Selma Trömel-Plötz v štúdii Feminizmus a lingvistika, autorkou Piesne Nibelungov bola žena - Berta Lösch-Wieland-Engelmann, „choroba žena“, žena ako odchýlka - Esther Fischer-Homberger atď.).

(Luise F. Pusch: Feminismus. Inspektion der Herrenkultur).

Kanadská spisovateľka Margaret Atwood sa spýtala jedného priateľa, prečo sa cítia byť muži ohrození ženami. Jeho odpoveď: „Boja sa, že ich vysmejú.“ Potom sa Atwood spýtala žien, prečo sa cítia byť ohrozené mužmi. Ich odpoveď: „Bojíme sa, že nás zavraždia.“ Ako hlboko sú tieto nepomerné strachy navzájom prepojené, sa ukázalo 6. decembra 1989 na Montrealskej univerzite. V tento deň vytiahol 25-ročný fanúšik videa Marc Lépin do vojny a zaútočil na Technickú univerzitu. V jednej triede rozkázal všetkým mužom, aby opustili miestnosť a začal s výkrikom „Všetky ste feministická zberba!“ paľbu na ženy. Za pol hodiny zabil štrnásť mladých žien a potom zastrelil aj seba.

„Ženy sú všetkému na vine. Zničili môj život.“ , sťažoval sa vo svojom trojstránkovom rozlúčkovom liste. Okrem toho u neho našli „listinu smrti“ s menami pätnástich prominentných Kanaďaniek.

Lépina neprijali na Technickú univerzitu, a tak sa cítil byť pokorený „feministkami“, ktoré vnikli do tejto mužskej domény. Jeho reakcia na otrasenie mužských privilégií bola vražedná. A politická. Tlač popierala v správach o masakre politický význam zločinu a namiesto toho citovala komentáre istého kanadského spisovateľa o „čine šialenca, pre ktorý neexistuje vysvetlenie“. A to napriek tomu, že Lépin svoj čin presne vysvetlil. Je úplne vedľajšie, či je vrah - vraždiaci z nenávisti - šialený alebo nie. Pretože v rasistickej a sexistickej spoločnosti sa psychopati nesprávajú inak ako takzvaní normálni: rasisticky a nepriateľsky voči ženám.

Lépinove vraždy boli zločinom z nenávisti. Jeho obete museli zomrieť kvôli svojmu pohlaviu, a nie kvôli svojej rase, náboženstvu, národnosti alebo sexuálnej orientácii. Pri rasistických vraždách - lynčoch alebo pogromoch - sa nikto nepýta, či sú páchatelia šialení, alebo či zažili zlé skúsenosti s černochmi alebo židmi. Väčšine je jasné, že lynče a pogromy sú motivované politicky; to znamená, že ide o zachovanie bielej alebo nežidovskej nadvlády. To isté platí o násilí voči ženám. Týmto sexistickým násilím chce muž - vedome či nevedome - udržať mužskú nadvládu.

Rané feministické prieskumy o znásilnení zlikvidovali legendu o zločine zo sklamanej, odmietnutej lásky, vyprovokovanom obeťou alebo vyvolaným nekontrolovateľnými biologickými potrebami, páchaným vyšinutým bláznom. Nie. Znásilnenie je priamou realizáciou sexuálnej politiky: je formou terorizmu, ktorý má uchovať status quo pohlaví a mužských noriem.

Vraždy na ženách spáchané manželmi, milencami, otcami, známymi alebo cudzími sú rovnako málo ako znásilnenie výsledkom nevysvetliteľných odchýliek. Vražda ženy nie je ničím iným ako sexistickým terorizmom v jeho najextrémnejšej podobe.

Potrebujeme na to nový pojem, taký, ktorý obsiahne politický význam týchto zločinov. Napríklad „femicída“. Tento pojem jednoznačne pomenúva vraždy spáchané na ženách mužmi z nenávisti, z opovrhnutia, z pôžitku alebo z vlastníckeho pocitu: od vykrvácania pri ilegálnych interrupciách cez ubitie na smrť až k sexuálnej vražde, od historických a súčasných upálení neviest a vdov v Indii až k historickým upáleniam bosoriek v Európe.

Muži sa takmer vždy identifikujú s vrahom - je to dôkaz, ako hlboko je femicída zakorenená ako mužské právo v sexistickej kultúre. (...)

V mužských médiách sa bité ženy, znásilnenie a femicída buď ignorujú, alebo sa z nich robí výnimočný škandál, vždy podľa rasy, triedy a „atraktivity“ obete. Femicída je neodvratným koncom kontinuálneho teroru. Jeho zastávkami sú: takzvané estetické operácie; odopieranie potravy s obsahom proteínov v niektorých kultúrach; sexuálne obťažovanie; násilie vo vzťahu; vynútený styk; nútené materstvo (zákaz antikoncepcie alebo interrupcie); nútená sterilizácia; nepotrebné gynekologické operácie (napríklad odstránenie maternice); nové reprodukčné technológie; medicínske experimenty; psychochirurgia; zmrzačovanie genitálií (obrezávanie klitorisu); zneužívanie detí; znásilnenie; sexuálne mučenie; sexuálne otroctvo (najmä v prostitúcii); sexuálna vražda. Keď sa tieto formy teroru končia smrťou, stávajú sa femicídou. (...)

Je veľkou iróniou, že patriarchálny ideál domáckeho spoločenstva (heterosexuálny pár) je najlepším predpokladom pre femicídu. (...) Takmer všetci experti sa zhodujú v tom, že od počiatku šesťdesiatych rokov došlo k značnému nárastu násilných a sexuálnych zločinov voči ženám. (...)

Eskalácia násilia voči ženám je bezpochyby reakciou mužov na feminizmus. To neznamená, že by to bola vina feminizmu: patriarchát terorizuje ženy bez ohľadu na to, či sa bránia alebo nie. Teror sa však zosilňuje tak, ako sa spochybňuje mužská nadradenosť. Keď sa ženy v stredoveku odvážili prekročiť hranicu, mučili ich a upaľovali ako bosorky (odhad sa pohybuje medzi údajmi 200 tisíc až 9 miliónov zavraždených). Takýmto ženám sa dnes nadáva do pičí alebo kuriev, ktoré si nič iné nezaslúžili. (...)

(Jane Caputi, Diana E. H. Russell: Femizid: Das Unaussprechliche aussprechen. In: Das neueste Emma-Buch, vyd. Alice Schwarzer, nem. preklad pôvodného článku z Ms. - The World of Women.)

O vzťahu sexizmu a klasizmu uvádza Anja Meulenbelt:
Sexizmus mužov je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje triedne postavenie žien. V heterosexuálnych vzťahoch predstavuje strach mužov zo straty nadradeného postavenia účinnú brzdu pre rozvoj žien. (...) Sexizmus rovnako ovplyvňuje aj pracovnú situáciu. Muži, ktorí nechcú akceptovať ženy vo vedúcich pozíciách, sťažujú ženám prenikanie do takýchto pozícií. Prekážkou je aj požiadavka ochoty ženského personálu v úlohách presahujúcich rámec ich pracovného zaradenia: príslovečná káva, sexy výzor (...) Pre ženy existujú tisíce takýchto bariér na ceste k rovnosti na trhu práce. (...) Aj pokusy o nepripúšťanie žien do takzvaných mužských povolaní (požiarnik, námorník), slúžia jednému: ak sa muž môže cítiť nadradený ženám z hľadiska svojho pohlavia, stáva sa sociálny útlak nasmerovaný proti nemu znesiteľnejším.

(Anja Meulenbelt: Scheide Linien über Sexismus, Rassismus und Klassismus)

A ešte malá hmatateľná ukážka sexizmu literárnej postavy - veď ktože by už v časoch nespútanej slobody fikcie osočoval autora?: „Vidíte, pán doktor, aj Hortenzia má tú istú predstavu o mužoch ako väčšina žien. Myslia si, že muži chodia do krčmy kvôli kartám, biliardu a alkoholu... Nevedia pochopiť, že mužov láka partia seberovných, možnosť nezáväzne, ale i záväzne hovoriť o politike, športe, o miestnych fľandrách, alebo len tak z pasie ohovárať ženy. Lebo práve v chlapskom táraní je kus vážnosti.“

(Ján Tužinský: Biliard na streche)

Zostavila a preložila Jana Cviková.

In: ASPEKT – feministický kultúrny časopis 1/1993 (Mýtus krásy), s. 26-27. ISSN 1336-099X. Vydávalo Záujmové združenie žien ASPEKT, Bratislava.

 

o aspekte

vyhľadávanie

v časopisoch
v celom webe

ňjúvinky

ak chcete dostávať aktuálne informácie, vpíšte váš e-mail:

knihy

ak si chcete kúpiť knihu, vložte ju do nákupnej tašky

odkazovačka

glosar

dôležité rodové pojmy

ruzovyamodrysvet.sk

rod v pedagogike

linky na výmenu