návrat na titulnú stránku
návrat na titulnú stránku návrat na titulnú stránku návrat na titulnú stránku
on-line katalóg
vyhľadávať na stránke
  návrat na aspekt.sk
kniznica (zavinac) aspekt (bodka) sk

aspekt, mýtna 38
811 07 bratislava

tel./fax:
+421/2/52 62 46 21
Heinrich Böll Stiftung
Slovak Czech Women's Fund
Nadácia otvorenej spoločnosti
ďakujeme
   

načo je ženám eú?

  Ženy a ženské mimovládne organizácie na Slovensku

Správa Jarmily Filadelfiovej a Zory Bútorovej pre nadáciu Heinrich Böll Stiftung, vypracovaná mája 2006.

(Pokračovanie. Predchádzajúcu časť I. POLITICKÉ A PRÁVNE PODMIENKY VO VZŤAHU K ŽENSKEJ POLITIKE čítajte tu.)

II. VÝVOJ ŽENSKÝCH MVO 1. Ako sa vyvíjalo spektrum ženských MVO, ktoré ženské organizácie a think-tanky patria k lídrom v tejto oblasti, ktoré oblasti pokrývajú? Boli na univerzitách zavedené programy rodových štúdií?

Ženy na Slovensku zohrali po páde komunizmu dôležitú a v niektorých prípadoch až kľúčovú rolu pri rozvoji občianskej spoločnosti. Prostredníctvom tretieho sektora a jeho špecifického segmentu – ženského tretieho sektora - začali aktívne ovplyvňovať dianie v spoločnosti. Dnešné spektrum ženských MVO (v širokom zmysle) je rozsiahle. Zahŕňa MVO so ženským členstvom, pripomínajúce tradičný spolkový život, kde ženy uspokojujú potrebu združovania, pestovania záujmov či rozvíjania dobročinnosti. Patria k nim však aj MVO, ktoré sa venujú riešeniu konkrétnych problémov žien na lokálnej či makrospoločenskej úrovni. Do tejto druhej kategórie MVO patria nielen ženské MVO venujúce sa primárne či výlučne ženskej agende, ale aj také MVO, pre ktoré sú problémy žien súčasťou ich širšieho programového zamerania.

Etapy vo vývoji ženských MVO po roku 1989 Po roku 1989 sa premenoval dovtedy monopolný socialistický Slovenský zväz žien (SZŽ) na Demokratickú úniu žien a neskôr na Úniu žien Slovenska (ÚŽS). Tá sa stala dedičkou nielen majetku SZŽ, ale aj pôvodnej štruktúry s hustou sieťou lokálnych organizácií a pomerne širokou členskou základňou. ÚŽS ako jedna z najväčších ženských „strešných“ organizácií v SR dnes predstavuje sieť relatívne samostatných organizácií bez jednotných hodnotových východísk. Niektoré jej pobočky spolupracujú s kresťanskými prorodinnými organizáciami, iné sa orientujú skôr na zmenu tradičných rodových stereotypov. Väčšina pobočiek ÚŽS na vidieku pripomína tradičné ženské spolky. V procese formovania pluralitného ženského mimovládneho sektora na Slovensku po roku 1989 možno vyčleniť dve základné etapy. Prvá spadá do prvej polovice 90. rokov. Vyznačovala sa nízkou intenzitou zakladania ženských MVO a vo väčšine prípadov aj ich slabým sebauvedomením. Aktivity väčšiny MVO sa zamerali prevažne na sociálnu oblasť – mnohé začali s charitou. Nepokúšali sa o významnejšie politické aktivity, ktoré by smerovali k redefinícii postavenia žien v spoločnosti. V tejto skupine prevažovali MVO zasadzujúce sa za tradičné vzťahy medzi mužmi a ženami a za obnovenie tradičnej rodiny. Niektoré explicitne deklarovali svoje náboženské východiská. Zároveň však v dôsledku rozširujúcich sa kontaktov so západnou kultúrou a s prúdmi feministického hnutia začali vznikať aj MVO, ktoré za svoju primárnu úlohu považujú ochranu ľudských práv žien, zlepšenie ich postavenia v spoločnosti a posilnenie roly žien v politickom a ekonomickom živote, pričom pokladajú za potrebné zmeniť tradičné rodové stereotypy. No len niektoré z týchto organizácií sa explicitne prihlásili k feminizmu. Druhú etapu, spadajúcu do 2. polovice 90. rokov, charakterizuje intenzívnejší kvantitatívny rozvoj ženských MVO a postupný rast ich sebauvedomenia. Väčšina dnešných ženských MVO vznikla až po roku 1995. V tom čase sa rozšírili aj spoločné aktivity ženských MVO a objavili sa pokusy o ich vzájomné prepájanie: vznikli viaceré platformy či siete MVO. Politické iniciatívy týchto MVO sa zamerali na ochranu a implementáciu práv a slobôd žien, na prepracovanie slovenskej legislatívy v súlade s medzinárodnými a európskymi dokumentmi a na lobovanie v záujme žien. Pre toto obdobie je tiež charakteristická aj pokračujúca hodnotová diferenciácia ženského mimovládneho sektora na organizácie akcentujúce ľudské práva žien a na organizácie protradičné. Podľa hodnotovej vyprofilovanosti možno dnes na Slovensku rozlíšiť ženské MVO vyprofilované, zakladajúce svoju činnosť na presne definovaných hodnotových východiskách, ako aj MVO „hodnotovo neutrálne“, s nevyhraneným profilom.

Z hľadiska šírky tematického zamerania tu pôsobia MVO, ktoré sú skôr univerzalistické či polytematické, ako aj organizácie tematicky špecializované. Ženské MVO pokrývajú mnohé oblasti a sledujú bohatý vejár cieľov, ako je ochrana reprodukčných práv žien, prevencia a eliminácia násilia páchaného na ženách, posilnenie sociálneho statusu a zlepšenie životných podmienok konkrétnych skupín žien (podnikateľky, rómske ženy, nezamestnané ženy, ženy na materskej a rodičovskej dovolenke, týrané ženy, ženy so zdravotným postihnutím, sexuálne inak orientované ženy atď.), zvyšovanie významu participácie žien vo verejnom, ekonomickom a politickom živote, zlepšenie ich vzdelanostnej úrovne, podpora žien pri sebarealizácii, pomoc ženám pri riešení problémov so zamestnanosťou či nezamestnanosťou, vypracúvanie odporúčaní pre štátnu politiku rodovej rovnosti, lobovanie za vytvorenie inštitucionálnych mechanizmov pre ženskú agendu, skúmanie problémov žien, rodová senzibilizácia spoločnosti a ďalšie.

Škála ženských MVO na Slovensku je bohatá. K najvýznamnejším feministickým a ľudskoprávnym ženským MVO patria:

Záujmové združenie žien ASPEKT má medzi ženskými organizáciami najdlhšiu tradíciu a najbohatšiu iniciatívnu činnosť; o posilnenie práv a uvedomenia žien sa usiluje od roku 1993. ASPEKT je nositeľom rozsiahleho feministického vzdelávacieho a publikačného projektu. Vydával feministický kultúrny časopis Aspekt, ktorý zohral významnú úlohu nielen pri scitlivovaní verejnej mienky, ale ovplyvnil aj celú „generáciu“ novších MVO, rodových expertiek, publicistiek a publicistov a ď.; dnes časopis pokračuje ako webzin ASPEKTin. Súčasťou širšieho vzdelávacieho programu sú aj semináre, prednášky, verejné podujatia, budovanie a správa špecializovanej knižnice, odborné konzultácie, spolupráca s médiami, knižná edícia (doteraz takmer 80 publikácií) a rôzne čiastkové projekty, napr. v oblasti rodovo citlivej pedagogiky, histórie žien a ženskej politiky. ASPEKT spolupracuje s viacerými MVO na Slovensku a v zahraničí, a aj kvôli svojej priekopníckej úlohe predstavuje istý druh feministickej think-tank inštitúcie.

Klub feministických filozofiek funguje od začiatku 90. rokov na FFUK v Bratislave. V roku 2001 jeho členky založili Centrum rodových štúdií, ktoré sa stalo prvou vzdelávacou a výskumnou inštitúciou tohto druhu na akademickej pôde. Robí kurzy a prednášky pre študentov i pre širšiu verejnosť, odborné vedenie študentiek a študentov, vykonáva výskumnú činnosť a rodové analýzy koncepčných materiálov pre vládne i mimovládne inštitúcie, publikuje štúdie, preklady a študijné materiály.

Aliancia žien Slovenska sa venuje monitorovaniu implementácie medzinárodných dokumentov k problematike žien, ich prekladom a vydávaniu, šíreniu informácií, ako aj kontaktom s medzinárodnými organizáciami a sieťami. AŽS sa v počiatkoch profilovala ako organizácia so širokým záberom do mnohých aspektov postavenia žien na Slovensku. Iniciovala prvý výskum postavenia žien, ktorého závery boli publikované v knihe Ona a on na Slovensku – ženský údel vo svetle verejnej mienky (Bútorová, 1995). V druhej polovici 90. rokov zorganizovala viacero stretnutí ženských MVO so zámerom položiť základy ich spolupráce. Neskôr sa AŽS sústredila na užšie ľudskoprávne otázky, predovšetkým na problematiku násilia páchaného na ženách.

Pro Familia sa od roku 1994 zameriava najmä na násilie páchané na ženách, ktorým sa zaoberá tak na individuálnej úrovni (krízová pomoc pre obete násilia), ako aj na celonárodnej úrovni (legislatívna, lektorská a publikačná činnosť – najmä v spolupráci s ASPEKTom). Významne prispela k otvoreniu verejnej diskusie o násilí na ženách a má vypracovaný systematický koncepčný rámec prístupu.

ZZŽ Fenestra vzniklo v roku 1996 ako neformálne združenie žien, materské centrum. Od roku 1999 je jeho hlavnou činnosťou prevádzkovanie Krízového centra Fenestra, v ktorom poskytuje ženám, ktoré zažívajú násilie, komplexné služby zahŕňajúce sociálno-právne poradenstvo, podporné a terapeutické skupiny, individuálnu terapiu detí klientiek, bezplatné advokátske zastupovanie, sprostredkovanie dočasného bezpečného ubytovania. Okrem poskytovania priamej pomoci sa Fenestra venuje osvetovým, legislatívnym a medializačným aktivitám.

EsFem od svojho vzniku v roku 1999 sa venuje problematike ľudských práv žien a detí a rovnosti príležitostí žien a mužov, ako aj pomoci ženám – obetiam násilia. Uskutočňuje prednášky a workshopy na školách, zamerané na elimináciu rodových stereotypov, semináre pre učiteľky a učiteľov, venované rodovo citlivej výchove, analyzuje učebnice z hľadiska výskytu rodových stereotypov a podobne.

Občan a demokracia sa popri širších aktivitách venuje aj ženskej ľudskoprávnej agende. Medzi témy svojho výchovno-vzdelávacieho pôsobenia zahrnulo aj problematiku rodových stereotypov, domáceho násilia a sexuálnej orientácie. Téma rodových stereotypov a rodového scitlivovania sa stala základom spolupráce OAD s ASPEKTom, ktorá vyústila do vydania knihy Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky (Cviková – Juráňová, 2003) určenej najmä pre pedagogické profesie, ako aj do trojročného spoločného projektu s ťažiskom na rodovo citlivej pedagogike v rámci programu IS EQUAL (www.ruzovyamodrysvet.sk).

Výskumné a publikačné aktivity Výskumné aktivity zamerané na ženskú problematiku sa intenzívnejšie rozvinuli v druhej polovici 90. rokov. Spočiatku to boli ojedinelé výskumné akcie niektorých MVO, ktoré sa snažili zapojením externých výskumníkov a výskumníčok kompenzovať deficit dát. V tejto etape vznikol napr. výskum reprodukčného správania, iniciovaný Slovenskou spoločnosťou pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu. Aliancia žien Slovenska v spolupráci s agentúrou FOCUS uskutočnila výskum o postavení žien, MVO S.P.A.C.E. realizovala výskum o ženách v politike a pod. Postupne sa výskumné projekty začali objavovať vo viacerých ženských MVO. Niektoré pracoviská sa začali venovať rodovému výskumu systematickejšie - Inštitút pre verejné otázky, Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny (dnes pretransformované na Inštitút pre výskum práce a rodiny), Centrum rodových štúdií a niektoré ústavy SAV – predovšetkým Sociologický a Etnografický. Väčšina výskumných projektov nemala finančné krytie zo štátneho rozpočtu, ale zo zahraničných nadácií a fondov. V súčasnosti sa výskumné aktivity venované ženskej problematike zintenzívnili vďaka programom Európskeho sociálneho fondu (v rámci programu SOP - Ľudské zdroje a Iniciatívy Spoločenstva EQUAL). Okrem solídnych inštitúcií však boli výskumné projekty schválené aj viacerým neznámym subjektom bez výskumných skúseností, čo môže viesť k zníženiu odbornej úrovne a k devalvácii rodového výskumu. Navyše MVO narážajú pri riešení projektov ESF na značné byrokratické prekážky pri financovaní svojich aktivít, čo komplikuje prácu najmä menším organizáciám. Významným nástrojom na prezentáciu ženských tém sa stali odborné a popularizačné publikácie. Lídrom v tejto oblasti je ASPEKT. Neskôr sa k nemu pridali aj ďalšie organizácie, ktoré zväčša publikovali výsledky svojich výskumov (Inštitút pre verejné otázky, Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, Sociologický ústav SAV a iné). Za posledné roky vzrástol aj počet vedeckých a odborných podujatí. Organizovali ich ženské MVO (Aliancia žien Slovenska, ASPEKT, Fenestra, Fórum žien 2000, Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu a i.), think-tanky (S.P.A.C.E., Inštitút pre verejné otázky), ako aj štátne vedeckovýskumné inštitúcie (napr. Filozofická fakulta UK, viaceré ústavy SAV, Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny) či úrady štátnej správy (napr. Odbor rovnosti príležitostí na MPSVR SR, KVPŽ, Úrad Vlády SR), resp. neziskové organizácie (Slovenské národné stredisko pre ľudské práva). Rodovej tematike sa začali venovať viaceré noviny a časopisy (Sme, Národná obroda, Pravda, Slovenka, Plus 7 dní, Domino fórum a pod.), ako aj rozhlasové a televízne relácie. Iba niektoré médiá k nej však pristupujú z ľudskoprávneho hľadiska. Novým zdrojom šírenia informácií sa stal internet (www.aspekt.sk, www.changenet.sk, www.gender.sk, www.moznostvolby.sk, www.gender.gov.sk a ďalšie webové stránky).

Členky ženských MVO sú častými prispievateľkami do týchto komunikačných kanálov. V roku 2001 sa pri Filozofickej fakulte UK vytvorilo Centrum rodových štúdií, ktoré sa popri výskumnej činnosti venuje aj vzdelávacím aktivitám. Na FF UK v Bratislave vznikol vôbec prvý program rodových štúdií v SR – ako výberový predmet pre študentky a študentov všetkých fakúlt UK. V posledných rokoch sa pedagogické aktivity zamerané na rodovú problematiku rozšírili aj na iné katedry Univerzity Komenského (Katedra politológie, Katedra sociálnych a ekonomických vied) či na iné slovenské univerzity (v Prešove, v Banskej Bystrici alebo v Nitre). Ide však iba o zaradenie prednáškového kurzu do širšieho učebného programu, samostatnú katedru rodových štúdií nemá zatiaľ žiadna slovenská univerzita.

2. Sú ženské MVO efektívne? Boli úspešné pri presadzovaní ženskej agendy? Napriek nízkemu záujmu a slabej podpore zo strany oficiálnych štruktúr sa v posledných rokoch problémy žien stali témou verejnej diskusie, na čom majú zásluhu predovšetkým ženské MVO. Možno rozlíšiť dva základné spôsoby otvárania rodových tém. Prvým je ich nastoľovanie z vlastnej iniciatívy, druhým reakcia na podnet zvonku. Prvý spôsob možno označiť za rozvojový, lebo je spravidla zameraný na rozšírenie ľudských práv žien a zlepšenie ich postavenia. Druhý je spravidla obrannou reakciou na politické podnety a iniciatívy, ktoré obsahujú riziko obmedzenia ľudských práv žien či oslabenia ich postavenia v spoločnosti.

A. Rozvojové iniciatívy ženských MVO

a) Kultivácia rodovej citlivosti širokej verejnosti a úsilie o zavedenie rodovo citlivej pedagogiky:

Ťažiskom sú aktivity mimovládnych organizácií, ako je ASPEKT, Aliancia žien Slovenska, Altera, EsFem, Fenestra, Možnosť voľby, Pro Familia, Centrum rodových štúdií na FiFUK, Občan a demokracia. Pre toto úsilie je typické i prepájanie umenia, literatúry, divadla a teórie (napr. Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici, Divadelný ústav Bratislava, spolupráca autoriek a teoretičiek z rôznych oblastí na časopise Aspekt).

b) Riešenie problému násilia páchaného na ženách:

Po roku 1990 MVO detabuizovali tento problém a zvýšili hladinu citlivosti verejnosti voči nemu. Iniciovali prvú feministickú mediálnu kampaň proti násiliu na ženách Piata žena (2001). Ženské MVO participovali na príprave návrhov legislatívnych zmien a úspešne lobovali za legislatívne úpravy posilňujúce ochranu týraných osôb v domácnosti (2002). Nepodarilo sa im však svojimi kritickými pripomienkami a podnetmi ovplyvniť charakter strategických materiálov, ako je Národná stratégia (2004) a Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách (2005). Oba dokumenty ostali po schválení iba na papieri a je zrejmé, že bez spoločného tlaku ženských MVO sa na tom veľa nezmení. Ženské MVO poskytujú aj priamu pomoc ženám trpiacim násilím, či už je to poradenstvo, krízové ubytovanie alebo sprevádzanie. Okrem vyššie uvedených organizácií sa jej venujú napr. Krízové centrum Mymamy, Avelana, Podisea, Asociácia sudkýň Slovenska, Ženy Kysúc – Maják pre ženy, Krízové centrum Dúha, Pomoc obetiam násilia či Áno pre život, Križovatky - Azylový dom Emauzy, Slovenské krízové centrum Dotyk, Centrum Nádej, OZ Kľúčik, Brána do života, OZ Miesto pre teba, Centrum Slniečko, Azylový dom sv. Alžbety, Odyseus, Únia centier prevencie a pomoci – Dafné a ďalšie. Podľa stránky www.piatazena.sk pôsobí na Slovensku 13 krízových telefonických liniek pre obete násilia.

c) Zvyšovanie participácie žien na politickom rozhodovaní:

Ženské MVO, predovšetkým členky Fóra žien 2000, založeného organizáciou Profesionálne ženy, sa usilovali presadiť požiadavku vyššej účasti žien v politike. Svoje úsilie obmedzili prevažne na kvantitatívnu stránku - výšku zastúpenia. Ich tlak na zavedenie dočasných podporných opatrení (konkrétne kvót), ktorý bol najintenzívnejší pred voľbami 2002 a zopakoval sa ešte v roku 2004 (a to najmä z iniciatívy strany ANO), však nepriniesol ovocie v podobe legislatívnych zmien ani v podobe zvýšeného úsilia politických strán o zaradenie žien na zvoliteľné miesta kandidátnych listín. Počas obdobia 2002-2006 tlak ženských MVO na presadenie vyššieho zastúpenia žien v politike ochabol.

d) Tlak na uznanie agendy rodovej rovnosti a tvorbu inštitucionálnych mechanizmov na jej podporu vyvíjali viaceré ženské MVO prostredníctvom lobovania, práce v komisiách a poradných orgánoch, verejných vystúpení a pod. MVO zohrali aktívnu úlohu aj v spoločnom projekte Holandskej a Slovenskej vlády MATRA, zameranom na vypracovanie návrhu inštitucionálneho zabezpečenia rodovej problematiky v SR. Predstavitelia vládnej moci v období 2002-2006 však tento návrh ignorovali, takže sa nerealizoval.

e) Posilnenie postavenia žien na trhu práce: Viaceré ženské MVO si kladú za cieľ zvýšiť zamestnanosť žien prostredníctvom ich motivácie a vzdelávania, podporovať ženy v podnikaní či podporovať znevýhodnené skupiny žien na trhu práce. Iné upozorňujú na rodové nerovnosti na trhu práce a snažia sa zvýšiť citlivosť verejnosti k týmto problémom. K najvýznamnejším subjektom s takýmto zameraním už dlhodobo patria: Neinvestičný fond Ženy Kysúc a Nadácia Integra, ale aj VOKA – Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity, Top centrum podnikateliek, Združenie žien v podnikaní, Profesionálne ženy, Žena tretieho tisícročia, Aktívne ženy Michalovce, VEDAM Žilina, Sofia Trnava a ďalšie.

f) Riešenie problémov konkrétnych skupín žien (pomoc ohrozeným, znevýhodneným či inak „potrebným“ skupinám žien) si kladú za cieľ viaceré ženské MVO. Materské centrá, ako aj ich strešná organizácia, Únia materských centier, sa angažujú v ochrane práv žien po návrate z materskej dovolenky a pri zosúlaďovaní práce a rodiny. Viaceré rómske MVO sa venujú otázke diskriminácie rómskych žien na trhu práce, ale aj ich iným problémom (Kluby rómskych žien, Občianske združenie rómskych žien – Lucia, Asociácia rómskych žien v Prešove, Rómska tlačová agentúra a i.). Ďalšie MVO sa venujú aj ochrane práv lesbických žien (Altera – združenie lesbických a bisexuálnych žien, Museion – združenie lesbických žien a sympatizujúcich občianok, Podisea či Iniciatíva Inakosť).

B. Obrana ľudských práv žien

Od druhej polovice 90. rokov ženské MVO opakovane vystupovali proti pokusom konzervatívnych politikov a političiek o presadenie legislatívnych zmien podporujúcich tradičné predstavy o riešení problémov žien a upozorňovali na to, že môžu viesť k obmedzeniu ľudských práv žien, a to najmä ich reprodukčných práv. Jedným z takýchto pokusov bol návrh KDH na doplnenie Ústavy SR o paragraf o ochrane života od počatia (2001-2002). Ženské MVO sa významne zaslúžili o to, aby sa nepresadil reštriktívnejší interrupčný zákon, vznikla spoločná iniciatíva Možnosť voľby. Ženské MVO ako prvé (už v roku 2001) upozornili najmä na riziká nedodržiavania ľudských práv žien a detí, vyplývajúce z prijatia Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a SR, a anticipovali aj možné problémy s doplnkovými zmluvami. Základná zmluva však bola napriek tomu v roku 2002 schválená absolútnou väčšinou poslaneckých hlasov. Konzervatívno-liberálny spor znovu prepukol na prelome rokov 2005-2006 pri prijímaní jednej z doplnkových zmlúv k Základnej zmluve, tzv. zmluvy o výhrade vo svedomí. Tentoraz sa však na odpor voči tlaku KDH na schválenie zmluvy postavili nielen ženské MVO, ale aj kľúčový koaličný partner SDKÚ. Spor napokon vyústil do rozpadu vládnej koalície. Ženské MVO sa zapojili do presadzovania Zákona o rovnakom zaobchádzaní (tzv. antidiskriminačného zákona), ktorý bol prijatý v roku 2004 po výraznom tlaku mimovládneho sektora a EÚ. Vzápätí však predkladateľ zákona, minister spravodlivosti za KDH, napadol ustanovenie o pozitívnej diskriminácii. Ústavný súd SR vyniesol rozhodnutie, v ktorom konštatoval rozpor tohto ustanovenia s Ústavou SR. Ženské MVO sa postavili proti návrhu nového Zákona o rodine (2005), ich pripomienky však boli odmietnuté. Aktualizované znenie je v niektorých ohľadoch dokonca konzervatívnejšie ako stará právna norma z roku 1963: zákon nezrovnoprávnil všetky typy rodiny, ale vyzdvihuje manželskú rodinu, sprísnili sa v ňom podmienky pre rozvod manželstva, zákon kladie veľký dôraz na rodičovstvo, ktoré vymedzuje ako hlavný účel manželstva.

3. Aké silné sú ženské MVO? Sú zosieťované v rámci krajiny a nadnárodne? Sú v krajine nejaké strešné organizácie? Existuje medzi MVO nadsektorová spolupráca?

V záujme posilnenia svojho vplyvu začali ženské MVO klásť väčší dôraz na spoluprácu a koordináciu. V niektorých prípadoch vyústilo sieťovanie ženských MVO do ich inštitucionálnej spolupráce. Scenár bol pri viacerých spoločných iniciatívach podobný. K organizáciám-prvolezkyniam postupne pribúdali ďalšie, ktoré vyvíjali svoju činnosť samostatne, pričom si neraz konkurovali pri získavaní zahraničných donorských fondov. Postupne však začali prejavovať záujem o spoluprácu, či už preto, lebo pociťovali potrebu výmeny skúseností, vzájomnej výpomoci či vzájomnej podpory, alebo preto, lebo to od nich požadoval donor. Spolupráca prebiehala nielen na projektovej báze, ale aj na báze presadzovania spoločného cieľa. Vo viacerých prípadoch si pôvodne neformálne siete vytvorili strešnú organizáciu – takou je napríklad Únia materských centier, ktorá v súčasnosti združuje 75 materských centier Niekedy založenie strešnej organizácie prebiehalo v opačnom poradí: najprv bola založená organizácia, ktorá sa pokúšala získať pod svoju strechu už existujúce MVO. Takto vzniklo tesne pred voľbami 2002 napr. neformálne ženské hnutie Urobme TO!, ktorému sa podarilo získať finančné prostriedky od zahraničných donorov. To vyvolalo podozrenie z účelovosti. Vystúpenie tohto „neformálneho hnutia“ sa zapísalo do povedomia verejnosti najmä nákladnou reklamou potvrdzujúcou rodové stereotypy. Kým do roku 1999 sa prejavovali iba náznaky silnejúcej spolupráce medzi MVO, v nasledujúcom období sa sieťovanie stalo realitou. Spočiatku išlo prevažne o siete monotematického zamerania, neskôr sa však začali združovať aj ženské MVO s rôznym profilom. Takýto vývoj niekedy vyústil do inštitucionalizácie.

K najvýznamnejším nadrezortným „strešným organizáciám“ možno zaradiť Iniciatívu Piata žena (spoločnú organizáciu, do ktorej prerástla kampaň Piata žena; občianske združenie Možnosť voľby, (do ktorého prerástla spoločná platforma Možnosť voľby, združujúca pôvodne ženské MVO pri obhajobe reprodukčných práv žien; Fórum žien 2000 (ktoré sa ustanovilo ako iniciatíva 50 MVO na podporu vyššieho uplatnenia žien v politike a verejnom živote) či Úniu materských centier.

Významným impulzom pre spoluprácu MVO venujúcich sa ženskej problematike, ako aj pre ich spoluprácu s organizáciami verejnej správy a súkromného sektora je implementácia programu Iniciatívy Spoločenstva EQUAL, financovaného zo štrukturálnych fondov EÚ. Významným krokom bolo založenie celoslovenskej siete Ženská loby Slovenska, ktorá je súčasťou European Women’s Lobby. Jej poslaním je koordinácia krokov ženských MVO pri implementácii princípu rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí žien a mužov na vládnej i komunálnej úrovni, ako to vyplýva z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a z ďalších dokumentov EÚ. ŽLS od roku 2004 združuje 27 ženských MVO, ktoré sa dohodli na spoločných východiskách definovaných v CEDAW. Štvrtina členských organizácií sa explicitne hlási k feminizmu, zvyšok si interpretuje princípy CEDAW voľnejšie. V ŽLS sú aj štyri MVO, ktoré nie sú primárne orientované na ženy. Ani jedna z členských organizácií nie je kresťanská. ŽLS pripomienkuje návrhy zákonov a politických materiálov, poskytuje vyhlásenia, zúčastňuje sa na práci EWL. Tieto aktivity sú spravidla dielom užšieho okruhu členských MVO.

4. Aká je spolupráca medzi ženskými MVO, štátnymi inštitúciami pre ženskú politiku a političkami?

Túto spoluprácu možno vcelku označiť za neuspokojivú. Jej úroveň kolísala pod vplyvom politických zmien počas jednotlivých volebných cyklov. Po relatívne sľubnom vývoji v rokoch 1998-2002 nastal výrazný útlm. Spolupráca predstaviteliek MVO s politikmi a političkami v rámci parlamentnej komisie priniesla iba minimálne výsledky. Viaceré MVO prizývajú političky na svoje podujatia a nezriedka im poskytujú aj odborné stanoviská a pripomienky, ale zatiaľ sa im nepodarilo - až na ojedinelé výnimky - získať ich pre širšiu podporu rodovej agendy. Ďalšiu príležitosť na spoluprácu ponúka účasť predstaviteliek MVO v expertných skupinách. Tie však majú slabú kompetenciu. Navyše, predstaviteľky MVO v nich spravidla majú nízke zastúpenie a na ich aktívnu účasť na práci expertných skupín nie sú vytvorené elementárne finančné podmienky. Ako príklad nedostatočnej spolupráce môže poslúžiť aj bežný priebeh konzultačného procesu pri príprave politických dokumentov. MVO spravidla dostávajú na pripomienkovanie už hotové návrhy, a to v časovo stiesnenom režime, fakticky znemožňujúcom širšiu verejnú diskusiu.

III. ŽENY V EURÓPSKOM KONTEXTE 1. Ako sa zmenila situácia žien v dôsledku prístupového procesu a samotného vstupu do EU?

Dôsledky prístupového procesu a samotného vstupu do EÚ na situáciu žien na Slovensku možno hodnotiť v dvoch kontextoch: 1) v užšom, keď sa posudzuje priamo presadzovanie a uplatňovanie rodovej agendy, a 2) v širšom kontexte, keď sa hovorí o celkových zmenách v reálnej situácii žien SR.

V prvej, užšej perspektíve (1) možno konštatovať, že podmienenie vstupu do EÚ implementáciou primárneho a sekundárneho práva ES do slovenskej legislatívy významne prispelo k tomu, aby sa v krátkom čase presadili zmeny zákonov, a to najmä v pracovnom práve. Pod tlakom EÚ SR prijala aj strategické dokumenty pre agendu rodovej rovnosti (Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov – 2001), resp. musela venovať pozornosť rodovej dimenzii v strategických materiáloch pre iné oblasti (predovšetkým v oblasti zamestnanosti). Tlak EÚ bol najintenzívnejší v rokoch 2000-2004, ale vzápätí po prijatí SR do EÚ oslabol. Zároveň je však pre Slovensko charakteristická značná priepasť medzi prijatím legislatívnych zmien a ich uplatňovaním. Tlak z EÚ postačil na presadenie legislatívnych zmien, ale nebol dosť silný a dlhodobý, aby zmenil nazeranie domácich kruhov na rodovú problematiku, aby zvýšil ich rodovú citlivosť. Preto ostali nádejné legislatívne zmeny iba na papieri. K bagatelizovaniu rodovej problematiky prispelo v rokoch 2002-2006 presadzovanie neoliberálnej reformnej agendy, ktorej protagonisti nepokladali za potrebné ani zdôvodnené brať ohľad na rodové aspekty a dopady zložitého komplexu reformných krokov. Navyše po prijatí Slovenska do EÚ začali uplatňovanie rodového hľadiska opäť výraznejšie spochybňovať aj niektorí konzervatívni politici, ktorí počas prístupového procesu vystupovali zdržanlivejšie, aby ho nekomplikovali. Dnes sa z úst niektorých predstaviteliek ženských MVO ozýva kritické konštatovanie, že inštitúcie a predstavitelia EÚ mali počas prístupového procesu klásť väčší dôraz na rodovú problematiku, aby ju slovenské politické kruhy pokladali za dôležitejšiu. Teraz, keď je Slovensko členským štátom EÚ, nie sú už naporúdzi také účinné sankcie za neplnenie záväzkov.

V druhej, širšej perspektíve (2) možno konštatovať, že od čias integrácie SR do EÚ sa postavenie žien zatiaľ principiálne nezmenilo – staré disproporcie pretrvávajú, dokonca sa aj prehĺbili (segregácia na trhu práce, feminizácia niektorých odvetví, rozdiely v odmeňovaní, dvojitá záťaž žien). Zároveň sa však pre ženy otvorili aj niektoré nové možnosti a vynorili sa aj nové problémy. Tieto nové prvky každodennosti možno zaradiť do dvoch základných skupín. Prvá skupina zmien sa týka nových vzorcov správania – napríklad s prijatím SR do EÚ sa aj pre ženy zvýšila možnosť študovať v zahraničí, ale aj riešiť problém nezamestnanosti prácou v zahraničí (odchod žien za prácou napr. v role poskytovateliek opatrovateľských služieb, odchod zdravotných sestier, odchod mužov za prácou a presun všetkej zodpovednosti za domácnosť a rodinu na ženy a pod.). Druhá skupina zmien sa týka posunov vo vedomí o ženských právach. Sociologické výskumy ukazujú, že v očiach slovenských žien má EÚ dobrý imidž aj preto, lebo jej pripisujú väčšiu citlivosť voči ženám, ako aj starším ľuďom, zdravotne postihnutým a ďalším sociálnym skupinám. V ostatnom období sa pri kritike postavenia slovenských žien väčšmi argumentuje tým, ako sa rodová problematika rieši v iných krajinách EÚ. Informácie o zastúpení žien v politike, o príjmových rozdieloch a ďalšie sa pravidelnejšie publikujú a diskutujú – aj vďaka tomu, že Slovensko sa stalo súčasťou početných porovnávacích výskumov. Pravda, analýza zmien v živote žien po vstupe Slovenska do EÚ by si vyžadovala samostatnú štúdiu.

2. Môže stratégia Európskej únie gender mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska) zlepšiť situáciu žien?

V dlhodobom časovom horizonte rozhodne áno. Dôležité však je, aby sa k tejto stratégii prihlásila najvyššia politická reprezentácia a aby, podobne ako v niektorých starších členských štátoch EÚ, prejavovala dlhodobé odhodlanie. Úspech tohto úsilia si vyžaduje, aby sa uplatňovanie rodového hľadiska kombinovalo so zohľadňovaním veku a širšie chápanej diverzity. V argumentácii v prospech týchto prístupov treba uplatňovať aj hľadisko ekonomickej efektívnosti, a to najmä pri presviedčaní predstaviteľov podnikateľskej sféry. Treba však upozorniť, že už počas predvstupového procesu sa na Slovensku premárnila šanca začať s presadzovaním gender mainstreamingu, t.j. uplatňovania rodového hľadiska. Z ojedinelých rodových analýz predvstupového procesu (ide o štúdiu „Rodová dimenzia predvstupovej pomoci Európskej únie na Slovensku”, ktorú realizoval ASPEKT s podporou nadácie Heinrich Böll Stiftung, a o analýzu „Indikátory rodovej rovnosti v projektoch ESF“, uskutočnenú v Stredisku pre štúdium práce a rodiny) vyplýva, že Národné stratégie a akčné plány pre vstup do EÚ (Národný program pre prijatie Acquis Communautaire, Negociačná pozícia Slovenskej republiky) neobsahovali ani zmienku o rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Čisto formálna bola aj pozornosť venovaná rodovej rovnosti pri hodnotení pokroku SR v prístupovom procese (Pravidelné správy o napredovaní Slovenska v prístupovom procese za roky 1998-2002). Podobne sa zanedbali otázky rovnosti príležitostí aj na pôde programu Phare. Napriek odporúčaniam obsiahnutým v európskych dokumentoch pre Európske fondy kompetentné štruktúry nevenovali pozornosť rodovo vyváženému zloženiu organizácií spravujúcich tieto fondy, výborov a komisií. Chýbala spolupráca s organizáciami špecializovanými na otázky rodovej rovnosti a uplatňovania rodového hľadiska a podcenili sa rodové tréningy pre členov riadiacich orgánov a monitorovacích výborov. Gender mainstreaming, uplatňovanie rodového hľadiska, sa na Slovensku veľmi neujalo ani na pôde štrukturálnych fondov. Európska únia síce vytvorila šancu na jeho uplatňovanie (od roku 2002 je GM pre štrukturálne fondy záväzný), avšak v celkovom procese – od prijatých programových dokumentov až po podporené projekty na národnej a regionálnej úrovni a ich evaluáciu – sa rodová dimenzia v SR zohľadňovala iba minimálne. Skúsenosti po vstupe do EÚ nenaznačujú výrazné zlepšenie. S výnimkou rodového “opatrenia” v programe SOP-ĽZ a Iniciatívy Spoločenstva EQUAL sa rodové hľadisko spomína len okrajovo a formálne.

3. Aké sú očakávania ženských organizácií vo vzťahu k inštitúciám EÚ?

V priebehu času sa očakávania ženských MVO menili. Kým viaceré ženské MVO pred prijatím SR do EÚ optimisticky predpokladali, že po vstupe sa zabezpečí väčší rešpekt voči rodovej rovnosti a ľudským právam žien na Slovensku, po 1. máji 2004 nastalo postupné vytriezvenie. Kľúčovým očakávaním ženských MVO je, aby si Európsky parlament a Európska komisia stáli za rodovou témou, aby jej dávali potrebnú vážnosť a presadzovali ju na najvyššej úrovni. Dobrým príkladom bolo napr. trvanie predsedu EK J. M. Barossa na tretinovom zastúpení žien v EK, ktoré malo priaznivý ohlas vo verejnej mienke na Slovensku. Ženské MVO by pokladali za ideálne, keby sa odporúčania EÚ stali záväzné pre národné vlády a keby sa sankcionovalo ich nedodržiavanie (napríklad skutočnosť, že slovenská vláda už niekoľko rokov mešká so správou o dodržiavaní CEDAW). Ženské MVO ďalej zdôrazňujú potrebu finančného krytia svojich projektov aj z rozpočtu EÚ. Prísun finančných prostriedkov na granty zamerané na riešenie rodových problémov však nie je bez rizík. Ako sa ukázalo najmä v prípade príjemcov grantov z IS EQUAL, boli medzi nimi aj odborne nekompetentné organizácie, resp. organizácie, ktorých hodnotové zázemie je v rozpore s európskymi dokumentmi o rodovej rovnosti.

4. Zúčastňujú sa ženské MVO na práci EÚ a európskych sietí? Ako hodnotia túto spoluprácu? Čo by z tohto hľadiska potrebovali?

Ženské MVO na Slovensku sa na práci inštitúcií EÚ podieľajú viacerými spôsobmi. Jedným z najvýznamnejších je priama účasť predstaviteliek ženských MVO v komisiách a expertných skupinách. Takáto participácia poskytuje možnosť nielen spoznať aktuálne dianie v štruktúrach EÚ a pripravované dokumenty a sprostredkovať ich v domácom prostredí, ale aj upozorniť na európskej pôde na naše vlastné problémy a prispieť k výslednej podobe pripravovaných materiálov. Aktívna účasť predstaviteliek slovenského ženského mimovládneho sektora naráža na limity dané obmedzeným počtom expertiek, ktoré majú dostatočné jazykové znalosti a voľnú pracovnú kapacitu. Druhú možnosť vstupovania ženských MVO do práce inštitúcií EÚ poskytuje spolupráca so zástupkyňami a zástupcami SR v Európskom parlamente. Doterajšia skúsenosť ukazuje, že z 5 europoslankýň a 9 europoslancov (celkom 14) je väčšmi otvorená aktívnej spolupráci s ľudskoprávnymi ženskými MVO iba jedna poslankyňa. Je to zdanlivý paradox vzhľadom na skutočnosť, že na čele Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť stojí práve poslankyňa za Slovensko, Anna Záborská. Tá však zastupuje konzervatívne KDH. Jej kandidatúra na predsedníčku Výboru vyvolala verejné protesty viacerých slovenských ľudskoprávnych MVO. Tie artikulovali obavu, že A. Záborská bude prenášať na pôdu EP stratégiu a taktiku používanú kresťanskými MVO na národnej úrovni (blokovanie činnosti orgánov zriadených na podporu ženských práv, vytváranie paralelných štruktúr a pod.). Ďalšiu možnosť participovať na činnosti EÚ ponúka Európska ženská loby. Predstaviteľky slovenských MVO pracujú v expertných skupinách EWL a pravidelne sa zúčastňujú na jej zasadnutiach. Aktívne účastníčky zo Slovenska oceňujú najmä šancu upozorniť na problémy v nových členských krajinách a odbúravať stereotypné nazeranie na problémy žien „optikou“ starých členských štátov. Značnú nádej vkladajú slovenské ženské MVO do ŽLS, od ktorej očakávajú, že umožní ich výraznejšiu účasť na činnosti EWL. Obmedzujúcou okolnosťou je zatiaľ nedostatok finančných prostriedkov na vybudovanie aparátu ŽSL, ako aj limitované kapacity členských organizácií aktívnejšie prezentovať svoju problematiku prostredníctvom ŽLS. Podľa doterajších skúseností významných predstaviteliek ženských MVO je niekedy potrebné lobovať a získavať podporu priamo v Európskej komisii či v Európskom parlamente, najmä v situáciách, keď sa nedá pre obhajobu a presadzovanie ženských práv získať dostatočná podpora v domácom politickom prostredí. Takýto lobing bol nedávno použitý v rámci iniciatívy MVO proti prijatiu jednej z doplnkových zmlúv so Sv. Stolicou o výhrade vo svedomí. Celkovo možno hodnotiť účasť slovenských ženských MVO na práci EÚ ako skôr slabšiu, nedostatočne využívajúcu existujúce možnosti. Treba vynaložiť zvýšené úsilie, aby sa „proces sociálneho učenia“ ženských MVO ako aktérok európskeho diania zintenzívnil. Slovenské ženské organizácie sú súčasťou viacerých európskych i širších nadnárodných sietí (EWL, WAVE, Astra, Karat, East-West Women’s Network, OSI Women’s Network a ďalšie). Niektoré z nich združujú členské krajiny EÚ, iné presahujú tieto hranice. Skúsenosti zo spolupráce v takýchto zoskupeniach sú rôzne. Dobrú skúsenosť majú napr. organizácie začlenené do WAVE, ktorá zahŕňa aj nečlenské krajiny EÚ (konzultácie, finančne podporená účasť slovenských aktivistiek a expertiek na konferenciách, výmena skúseností, spoločné projekty, užitočné kontakty a servis a ď.).

5. Existujú príklady inštitucionálnej spolupráce medzi „starými“ a „novými“ členskými štátmi a nečlenskými štátmi v otázkach ženskej politiky? Aká hlboká je potreba ďalšej spolupráce a výmeny skúseností?

Spolupráca slovenských ženských MVO so zahraničnými sa odohráva aj mimo sietí, a to na bilaterálnej či multilaterálnej báze - so „starými“ a „novými“ členskými krajinami, ako aj s nečlenskými štátmi. Jej základom môžu byť napr. výzvy alebo programy EK (napr. Dafné či EQUAL), programy zahraničných nadácií, vyžadujúce medzinárodnú spoluprácu, ale môže mať aj spontánny charakter. Niekedy ide výlučne o spoluprácu MVO, inokedy sú do nej zapojené aj štátne inštitúcie. Potenciálne širokou platformou pre spoluprácu Slovenska so starými a novými krajinami EÚ (už aj počas kandidovania) sú otvorené a uzavreté výzvy, ktoré vypisuje EK na vopred stanovené témy. Tak napr. v rokoch 2006-2007 sú niektoré MVO v rámci uzavretej výzvy zapojené do programu EK o úlohe mužov v oblasti zlaďovania úlohy mužov a žien vo sfére práce a rodiny. Dobrú spoluprácu v rámci uzavretých výziev rozvinulo Slovensko s takými krajinami ako Luxembursko, Česká republika, Írsko či Slovinsko. Slovenské ženské MVO – podobne ako MVO vo viacerých nových členských štátoch – však zatiaľ nedostatočne využili možnosť zapojenia do otvorených výziev. Jednou z príčin je skutočnosť, že viaceré menšie ženské MVO nemajú možnosť a kapacitu pravidelne navštevovať webovú stránku EÚ, sledovať aktuálne výzvy a predkladať projekty v angličtine. Iným typom spolupráce iniciovanej EK je program IS EQUAL, ktorý vznikol na pôde ESF. Vytváranie nadnárodných partnerstiev je stanovené priamo v základoch tejto iniciatívy ES. Viaceré MVO sa práve prostredníctvom tohto programu napojili na zahraničné organizácie sledujúce rovnaké alebo podobné ciele a oceňujú „holistický“ charakter programu, umožňujúci vzájomné poznávanie a obohacovanie (napriek problémom v spravovaní programu). Bohatá spolupráca starých a nových členských štátov sa rozvinula aj mimo výziev a programov EK. Najmä ženské MVO pôsobiace v ľudskoprávnej oblasti spolupracujú dobre a intenzívne už dlho. Čulé sú napr. kontakty MVO zaoberajúcich sa násilím páchaným na ženách s rakúskymi organizáciami. Veľmi výrazne tiež spolupracujú MVO, ktoré sa venujú rodovej výchove a scitlivovaniu (napr. s Nemeckom či Rakúskom). Užitočnosť takejto spolupráce pre ženské MVO z nových členských štátov EÚ je v tom, že im ponúka inšpiráciu a umožňuje prípadne aj prebrať praktické know-how (samozrejme, pri rešpektovaní špecifík každej krajiny). Od starších krajín EÚ sa Slovensko môže učiť najmä pri osvojovaní si gender mainstreamingu a implementácii nových eurostratégií na národnú úroveň. Na druhej strane, nové krajiny EÚ, resp. nečlenské krajiny prinášajú svoje vlastné problémy a nové témy. Predstaviteľky niektorých MVO však upozorňujú, že partnerské organizácie zo starších členských krajín niekedy pristupujú k spolupráci s MVO z nových členských krajín s istým pocitom nadradenosti a formalizmu, berú ju ako „povinný dodatok“ k vlastným projektom, pričom do práce slovenských partnerských organizácií nealokujú dostatočné finančné prostriedky z grantov. Niektoré slovenské ženské MVO intenzívne spolupracujú v rámci krajín V4, t.j. s organizáciami v ČR, Poľsku a Maďarsku. Tu prevažovala vzájomná výmena a komparácia poznatkov, skúseností a know-how, realizácia spoločných projektov a aktivít, ale aj vzájomná podpora a solidarita v situácii ohrozenia.

Česko-slovenská spolupráca nadobudla v roku 2004 aj nové inštitucionálne vyjadrenie – vznikol Slovensko-český ženský fond, ktorého úlohou je zabezpečovať zdroje na podporu MVO pri presadzovaní ženských práv v spoločnosti. Hoci isté prvky skôr sporadickej spolupráce slovenských MVO s občianskymi organizáciami z nečlenských krajín EÚ existovali aj predtým, dnes jej potreba narastá – a to na obidvoch stranách. Niektoré krajiny, ktoré sú v prístupovom procese, majú značné problémy s dodržiavaním ľudských práv žien, preto pre ne môže byť užitočné odovzdávanie poznatkov a skúseností ženských MVO zo Slovenska a z ďalších nových členských krajín EÚ (napríklad poznatok o potrebe väčšieho tlaku EÚ na rodovú agendu počas prístupového procesu alebo o potrebe solídneho monitorovania rodovej dimenzie v prístupovom procese). Inšpirácia pre slovenské ženské MVO však môže prichádzať aj z nečlenských krajín, v ktorých neraz pôsobia aktívne a skúsené ženské organizácie či hnutia. Ide teda o proces vzájomného obohacovania, inšpirácie a podpory. Zapojením do medzinárodnej spolupráce získavajú slovenské ženské MVO možnosť oboznámiť sa s know-how z krajín, ktoré majú bohatšie skúsenosti z presadzovania rodovej agendy. Inšpiráciou môžu byť nielen skúsenosti zo „starej Európy“, ale v niektorých prípadoch aj z nových členských či nečlenských krajín. Participácia zároveň dáva šancu deliť sa s našimi úspechmi i zlyhaniami, uchádzať sa o podporu pre svoje snaženie a v prípade potreby vyjadrovať a preukazovať aj solidaritu s partnerskými organizáciami či so ženami z krajín zápasiacich s väčšími problémami ako Slovensko.

IV. ODPORÚČANIA

1. Aké témy a problémy sú pre Slovensko typické? Aké aktivity by mala v budúcnosti vyvíjať HBS pre ich riešenie na Slovensku?

Za posledné roky sa síce zvýšila citlivosť slovenskej verejnosti k rodovým nerovnostiam, napriek tomu v realite mnohé rodové rozdiely pretrvávajú a postavenie žien sa výraznejšie nezlepšilo. Problémovou oblasťou zostáva pre ženy trh práce i politika; u početných skupín žien sa zvýšilo ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením; ešte vždy je vypuklý problém násilia na ženách. Náročnou výzvou je zlepšiť postavenie žien na trhu práce. Rodová segregácia zamestnaní a priepasť v odmeňovaní sa v posledných rokoch dokonca prehĺbili; účasť žien na riadení a podnikaní sa neposilnila. V dôsledku posunutia veku žien pre odchod do dôchodku sa sťažila situácia žien v preddôchodkovom veku na trhu práce. Nepodarilo sa ani redukovať dvojité zaťaženie žien, v mnohých prípadoch sa dokonca zvyšuje. Vzhľadom na horšiu sociálnu situáciu početných skupín žien sa objavujú obavy, že flexibilné formy zamestnávania nemusia byť pre ženy vždy vhodným riešením. Vďaka otvoreniu pracovného trhu krajín EÚ pribúdajú prípady odchodu za prácou do zahraničia, vyvolaného vysokou nezamestnanosťou alebo nízkou príjmovou hladinou na Slovensku. Tento nový fenomén má pre každodenný život slovenských žien viacero neblahých následkov. Zlepšenie postavenia žien v zamestnaní závisí do značnej miery od individuálneho prístupu zamestnávateľov, k čomu im dáva veľkú voľnosť existujúca legislatíva. V poslednom období narastá dosah ohrozenia žien chudobou a sociálnou exklúziou. Takmer žiadny pokrok sa nedosiahol pri zvyšovaní účasti žien na politickom rozhodovaní. Na jednej strane pretrváva nízke zastúpenie žien; na druhej strane ženám, ktorým sa podarí „prepracovať sa“ na vyššie priečky politického rebríčka, chýba rodová kompetencia. Skutočnosť, že rodovo citlivá výchova nebola zaradená do oficiálneho systému vzdelávania (v malom rozsahu ju pokrývajú aktivity niektorých ženských MVO), prispieva k reprodukcii tradičných rodových stereotypov. Aj keď sa v oblasti prevencie a eliminácie násilia na ženách podarilo mimovládnym organizáciám dosiahnuť isté zlepšenie, násilie naďalej ostáva veľmi vážnym problémom. Osobitnú pozornosť si vyžaduje problém obchodovania so ženami a sexuálneho obťažovania. Všetky uvedené problémy sú ešte vypuklejšie v prípade rómskych žien, na ktoré oveľa výraznejšie dolieha viacnásobná diskriminácia. Úsilie o riešenie týchto a ďalších problémov nepatrilo medzi priority vládnej politiky, ktorá sa zamerala na implementáciu série sektorových reforiem. Inštitucionálne mechanizmy pre rodovú rovnosť sa za posledné tri roky oslabili až umŕtvili. Možno konštatovať, že jediným domácim „motorom“ snáh o posilnenie rodovej rovnosti boli ženské MVO. Ich úsilie však čelilo odporu, a niekedy aj presile zástancov konzervatívnych a neoliberálnych prístupov. V tejto súvislosti sa vynára vážny problém: Ako zvýšiť záujem slovenskej politickej reprezentácie o rodovú problematiku po vstupe do EÚ? Nedostatočná rodová kompetencia pretrváva aj na nižších úrovniach štátnej správy a samosprávy. Neustále striedanie úradníčok a úradníkov vedie k tomu, že sa v rodovej agende začína stále odznova. Preťať tento zhluk mimoriadne nepriaznivých okolností nebude jednoduché a bez aktívnej účasti MVO by to bolo priam nemožné. Mnohé z nich však v súčasnosti zápasia s problémom finančnej udržateľnosti – a to napriek tomu, že slovenská verejnosť oceňuje ich aktivity ako spoločensky prospešné.

Podpora projektov ženských MVO by mala klásť dôraz na to, aby rešpektovali nasledujúcu sériu priorít:

a) potrebu systematického skúmania problémov žien predovšetkým na pôde nezávislých think-tankov, kde sú najlepšie predpoklady na to, aby analýza vyústila do odporúčaní pre verejnú politiku;

b) potrebu intenzívnejšej spolupráce a združovania síl domácich ženských MVO pri presadzovaní svojich cieľov a požiadaviek“ ;

c) potrebu efektívnejšej spolupráce MVO so štátnou správou a samosprávou; so zamestnávateľskými organizáciami; s politickou sférou.

2. Ktoré témy a problémy sú predmetom spoločného záujmu žien zo „starých“ a „nových“ členských štátov EÚ, ako aj z nečlenských štátov?

Podľa nášho názoru všetky vyššie uvedené, aj keď miera ich naliehavosti v jednotlivých typoch krajín je, samozrejme, rozdielna. To by však nemalo byť prekážkou pre nadnárodnú spoluprácu.

3. Aké formy aktivít by mala podporovať, iniciovať a uskutočňovať HBS?

Bolo by užitočné zamerať sa na budovanie platforiem na nadnárodnú výmenu poznatkov a skúseností pri riešení konkrétnych problémov. Spoločne zdieľané poznatky a skúsenosti sa môžu týkať širokého spektra aktivít ženských MVO – od výskumných cez vzdelávacie, od sociálnej kampane cez poradenstvo, pomoc a podporu konkrétnym skupinám žien až po obhajobu práv žien a lobovanie. Pre zmysluplnú spoluprácu v rámci platforiem orientovaných na konkrétne problémy a projekty, t. j. na zabezpečenie kvality jej výsledkov, je nevyhnutné: a) aby platformy pracovali skutočne na báze projektov, aby sa teda etablovali flexibilne na základe jasne definovaných projektových úloh na riešenie konkrétnych okruhov problémov – ich vytváranie by nemali určovať formálne, ale najmä obsahové kritériá; b) zabezpečiť podmienky pre prácu kooperujúcich subjektov, pretože len dobre fungujúce inštitúcie a organizácie, ktoré majú adekvátny priestor pre svoju prácu na konkrétnych úlohách vo svojej krajine, môžu priniesť garanciu vysokej kvality do medzinárodnej spolupráce platforiem, ktorá by sa nikdy nemala realizovať na úkor práce jednotlivých organizácií v danej krajine. Takáto tematicky špecifická komunikácia s partnerskými organizáciami v „starších“ či „nových“ krajinách EÚ, ako aj v nečlenských štátoch, by sa mohla priaznivo odzrkadliť nielen na efektívnosti práce slovenských MVO, ale by im mohla poskytnúť aj priestor na to, aby svojimi poznatkami a skúsenosťami obohatili zahraničné partnerské organizácie. V širšej perspektíve by to mohlo byť prínosom k posilneniu európskej spolupatričnosti a identity.



[návrat]