návrat na titulnú stránku
návrat na titulnú stránku návrat na titulnú stránku návrat na titulnú stránku
on-line katalóg
vyhľadávať na stránke
  návrat na aspekt.sk
kniznica (zavinac) aspekt (bodka) sk

aspekt, mýtna 38
811 07 bratislava

tel./fax:
+421/2/52 62 46 21
Heinrich Böll Stiftung
Slovak Czech Women's Fund
Nadácia otvorenej spoločnosti
ďakujeme
   

načo je ženám eú?

  Na ceste do Európskej únie. Sprievodkyňa nielen pre ženy

Na ceste do Európskej únie
Sprievodkyňa nielen pre ženy

Vydalo Záujmové združenie žien Aspekt
Mýtna 38, 811 07 Bratislava
tel./fax: 02/5262 4621-3
aspekt@feminizmy.sk aspekt@isternet.sk
www.feminizmy.sk, www.aspekt.sk
roku 2002 ako svoju 52. publikáciu.
Publikácia vychádza v spolupráci so zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave a organizáciami eFKa (Krakov), Gender Studies, o.p.s. (Praha) a PSF Centrum Kobiet Fundacja Feministyczna (Varšava) v rámci Regionálneho programu Nadácie Heinricha Bölla pre ženy v strednej Európe. Časti textu publikácie sú spracované podľa Young Women´s Guide to Equality between Women and Men in Europe (European Women´s Lobby 2001).

Ilustrácie Martin Augustín
Obálka s použitím ilustrácií Martina Augustína a grafická úprava Jana Sapáková

Copyright © Heinrich Böll Stiftung 2002
Cover design © Jana Sapáková
Tlač Valeur, s.r.o., Dunajská Streda

Prvé vydanie.
ISBN 80–85549-39-5

Publikácia, ktorú držíte v rukách, vznikla simultánne v troch jazykoch: v poľštine, češtine a slovenčine. Je výsledkom spolupráce zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave a štyroch ženských mimovládnych organizácií. Tieto mimovládne organizácie - Aspekt (Bratislava), eFKa (Krakov), Gender Studies, o.p.s. (Praha) a PSF Centrum Kobiet Fundacja Feministyczna (Varšava) - realizovali už od začiatku 90. rokov svoje projekty vďaka podpore nadácie Frauen Anstiftung, neskôr Heinrich Böll Stiftung, a v súčasnosti spolupracujú v rámci Regionálneho programu Nadácie Heinricha Bölla pre ženy v strednej Európe.
Základom pre Sprievodkyňu sa stali vybrané texty z publikácie The Young Women´s Guide for Equality in Europe, ktorú vydala mimovládna organizácia pôsobiaca pri Európskej únii – Európska ženská loby (The European Women´s Lobby). Tieto texty sme rozšírili o niektoré ďalšie témy, ako sú napríklad situácia lesbických žien, uplatňovanie rodového hľadiska, reprodukčné práva. Sprievodkyňa má 8 kapitol; každá obsahuje okrem spomínaných textov, približujúcich jednotlivé tematické okruhy, „národný komentár“ – v našej publikácii ho nájdete pod jednotným názvom Situácia na Slovensku. Jednotlivé jazykové mutácie Sprievodkyne sa od seba líšia práve národným komentárom.
Sprievodkyňa je určená pre širokú verejnosť, predovšetkým pre ženy. Informuje čitateľky a čitateľov o základných princípoch legislatívy Európskej únie v oblasti rovnosti príležitostí žien a mužov. Približuje aj filozofiu prístupu Európskej únie k niektorým témam, ktorá zohľadňuje ich rodovo špecifický charakter, napríklad k zamestnanosti, trhu práce, násiliu páchanom na ženách a iným.
Európska únia je predovšetkým spoločenstvom založeným na ekonomickej spolupráci, ale čoraz viac sa usiluje o spoločný postup členských štátov aj v iných oblastiach. Významná časť politiky EÚ sa zameriava na dosiahnutie rovnosti príležitostí žien a mužov. Táto stránka EÚ je na Slovensku menej známa a v rámci prístupových procesov sa jej nevenuje dostatočná pozornosť. Preto naša Sprievodkyňa ponúka verejnosti na Slovensku niekoľko východiskových informácií z tejto oblasti.
Zostáva teda už len zaželať Sprievodkyni šťastnú cestu a jej čitateľkám a čitateľom, aby im pomohla lepšie sa zorientovať v problematike, ktorá je aj pre Slovensko pri vstupe do EÚ veľmi aktuálna.

Redakcia Aspektu

Načo je ženám Európa

Kapitola 1
Deľba práce medzi ženami a mužmi (Európska ženská loby)
Situácia na Slovensku (Jarmila Filadelfiová)

Kapitola 2
Ženy v rozhodovacích procesoch (Európska ženská loby)
Kvótový systém (Agata Teutsch)
Situácia na Slovensku (Jarmila Filadelfiová)

Kapitola 3
Ženy na trhu práce (Európska ženská loby)
Sexuálne obťažovanie (Agata Teutsch a Beata Kozak)
Situácia na Slovensku (Jarmila Filadelfiová)

Kapitola 4
Násilie páchané na ženách (Európska ženská loby)
Obchod so ženami a prostitúcia (Beata Fiszer)
Situácia na Slovensku (Jarmila Filadelfiová)

Kapitola 5
Práva lesbických žien (Agata Teutsch)
Situácia na Slovensku (Anna Daučíková)

Kapitola 6
Reprodukčné práva žien (Alena Králiková)
Situácia na Slovensku (Oľga Pietruchová a Jarmila Filadelfiová)

Kapitola 7
Politika rovnosti príležitostí žien a mužov (Európska ženská loby)
Uplatňovanie rodového hľadiska (Jozefína Rybárová)
Inštitúcie európskej politiky rovnosti (Agata Teutsch)
Situácia na Slovensku (Jarmila Filadelfiová)

Kapitola 8
Fondy na podporu rovnosti príležitostí (Agata Teutsch)
Grantové možnosti z fondov EÚ v SR
Dôležité adresy
Inštitúcie Európskej únie
Dôležité pojmy

Regionálny program Nadácie Heinricha Bölla pre ženy v strednej Európe
Cieľom zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave je posilnenie ženských hnutí v stredoeurópskych krajinách a s tým súvisiace zlepšenie spoločenskej situácie žien v tejto oblasti. Ciele a úlohy zastúpenia sa realizujú predovšetkým v spolupráci s dlhoročnými kooperačnými partnerkami HBS, feministickými projektami z Poľska, Českej republiky a Slovenskej republiky. Od roku 2000 sa prepojili aktivity týchto projektov v rámci Regionálneho programu pre ženy v strednej Európe a doplnili sa o spoločné aktivity, ktoré sa sústreďujú na témy rovnosť príležitostí a eliminácia násilia na ženách. Zastúpenie HBS vo Varšave zohráva úlohu koordinátora spoločných aktivít projektov s cieľom zintenzívniť výmenu skúseností medzi rôznymi organizáciami venujúcimi sa otázkam postavenia žien v jednotlivých krajinách a vytvárania základov spoločnej lobistickej činnosti na presadzovanie záujmov žien.

Aspekt
Záujmové združenie žien Aspekt ako nositeľ feministického vzdelávacieho a publikačného projektu zameraného na scitlivovanie vedomia na otázky rodovej problematiky vzniklo v roku 1993 v Bratislave. Od toho času vydáva feministický kultúrny časopis Aspekt, poriada rôzne vzdelávacie podujatia, spravuje knižnicu, poskytuje odborné konzultácie, spolupracuje s inými médiami a od roku 1996 vydáva aj knižné publikácie. Má bohaté medzinárodné kontakty, spolupracuje s domácimi mimovládnymi organizáciami, najmä v rámci Iniciatívy piata žena a OZ Možnosť voľby.

eFKa – Fundacja Kobieca
Ženská nadácia eFKa v Krakove vznikla v roku 1991. Jej cieľom je posilňovať solidaritu medzi ženami, podporovať rozvoj ženskej kultúry a pôsobiť proti diskriminácii žien v spoločnosti. V roku 1995 založila v Krakove Ženské centrum. V rokoch 1993 - 1997 vydávala feministický zborník Pelnym Glosem. Od roku 1999 vydáva feministický štvrťročník Zadra. Organizuje celoštátne feministické konferencie. Jej súčasťou je feministické vydavateľstvo eFKa. Od roku 2001 školí trénerky WenDo (sebaobrany žien).

Gender Studies, o.p.s.
Sídlí v Praze, zabývá se problematikou ženských práv a genderové tématiky. Cílem organizace je přispívat k toleranci vůči alternativním životním stylům a vytvářet prostor pro diskusi o postavení a rolích žen a mužů ve společnosti. Knihovna GS obsahuje literaturu z oblasti feministických a genderových teorií. GS organizuje debaty, přednášky a semináře, spolupracuje s médiemi. Má bohatou mezinárodní spolupráci (Karat Coalition, Network of East West Women); doma je členem Koordinačního kruhu prevence násilí na ženách a Asociace pro rovné příležitosti žen a mužů.

PSF - Centrum Kobiet Fundacja Feministyczna
Začiatky Nadácie siahajú do 80. rokov, keď vo Varšave vznikla feministická skupina. PSF vnáša do spoločnosti feministický pohľad na rôzne javy, zaoberá sa právami žien a rovnosťou žien a mužov. V 90. rokoch založila vo Varšave Ženské centrum, ktorého náplňou je zhromažďovanie informácií, vzdelávanie a rozvoj ženskej kultúry. Nadácia zorganizovala veľa seminárov, konferencií a školení pre ženy aj ženské skupiny, iniciovala početné ženské projekty, a to aj v rámci medzinárodnej spolupráce. Nadácia má bohatú zbierku kníh z oblasti feminizmu, literatúry a ženského umenia.

„Porušovanie ľudských práv žien a znevýhodňovanie žien v spoločnosti spochybňuje podstatu ľudského spoločenstva a ničí sociálnu štruktúru. Ženy aj muži nesú zodpovednosť za to, aby tieto deštruktívne sily prestali pôsobiť. Ľudské práva žien sú základným kameňom hodnôt súkromného a občianskeho života v demokratickej spoločnosti. V treťom tisícročí by sa mali rozvinúť medzi pohlaviami nové vzťahy, ktoré budú prísľubom harmonickejšieho usporiadania spoločnosti.“
Denise Fuchs, prezidentka Európskej ženskej loby (EWL)

Načo je ženám Európa
Napriek značnému pokroku, ktorý sa v 20. storočí v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi dosiahol, je realita veľmi vzdialená od ideálu. Krajný extrém predstavujú krajiny, kde ženy nemôžu vychádzať z domu bez mužského sprievodu alebo navštevovať školy.
Mnohé nerovnosti však stále existujú aj v Európe a sú obzvlášť zjavné, keď ženy začnú pracovať a/alebo si zakladajú rodinu. Zároveň si musíme všetci a všetky uvedomiť, že násilie páchané na ženách má mnoho podôb (násilie v rodine, násilie na ulici, sexuálne obťažovanie atď.) a týka sa všetkých žien na celom svete bez ohľadu na vek alebo sociálne zázemie.

Niekoľko príkladov diskriminácie žien:
î Ženy nesú zodpovednosť za 80 % domácich prác, a to aj vtedy, keď sú zamestnané.
î V Európskej únii dostávajú ženy za tú istú prácu v priemere len 76,9 % hrubej hodinovej mzdy mužov.
î V členských štátoch EÚ je vo vláde iba 24,1 % žien. Väčšinu politických línií teda nastoľujú muži.
î Odhaduje sa, že každá piata žena v Európe zažila niektorú z foriem násilia.

Zápas o skutočnú rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi sa ešte určite neskončil. Európska únia je užitočným rámcom pre presadzovanie rovnosti: keďže EÚ je nadnárodný celok, v oblastiach, v ktorých členské štáty presunuli kompetencie na EÚ, má európska legislatíva prednosť pred zákonmi konkrétnej krajiny. V dôsledku toho sa musia členské štáty EÚ riadiť európskou legislatívou a prispôsobiť svoju národnú legislatívu tam, kde je v rozpore s právom prijatým EÚ. Európska legislatíva týkajúca sa rovnosti žien a mužov sa od založenia EÚ v roku 1957 výrazne rozvinula a v niektorých prípadoch je oveľa vyspelejšia ako legislatíva v jednotlivých členských štátoch.
Stratégia EÚ v oblasti rovnosti žien a mužov spočíva v kombinovaných špecifických krokoch, ktoré vedú k presadzovaniu rovnosti a k uplatňovaniu rodového hľadiska (gender mainstreamingu), ktorého cieľom je rovnosť medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach európskej politiky a vo všetkých programoch.
Od ratifikácie Amsterdamskej zmluvy musí EÚ brať do úvahy potrebu dosiahnuť rovnosť pohlaví, či už ide o politiku týkajúcu sa mládeže, zamestnanosti alebo zdravia. Na národných úrovniach to nie je vždy pravidlom.
Preto je dôležité, aby sa ženy zoznámili s postupmi, programami a legislatívou EÚ, aby mohli využívať dané možnosti a špecifikovať tie oblasti, ktoré treba osobitne rozvíjať. Sprievodkyňa poskytuje prehľad toho, čo sa už v Európe v oblasti rovnosti dosiahlo a čo ešte treba urobiť. Dôležité je, že je príspevkom samotných žien do tejto diskusie.

Sociálna situácia v Európskej únii v roku 2000. Eurostat a Európska komisia.
Eurostat: Štatistika štruktúry miezd, 1995.
Rovnaké príležitosti pre ženy a mužov v Európskej únii, výročná správa Európskej komisie za rok 1999.
Štúdia Európskej ženskej loby: Odhalenie skrytých faktov o násilí páchanom na ženách v súkromí, 1999.

Kapitola 1
Deľba práce medzi ženami a mužmi

Fakty
Dvojaký život žien
Vďaka zápasu za práva žien, väčšej účasti žien na trhu práce, vďaka volebnému právu a všeobecnej dostupnosti antikoncepcie (ktorá umožňuje ženám, aby sa rozhodli, či a kedy chcú mať deti) ženy vystúpili z prísne súkromnej rodinnej sféry, ktorá im bola predtým vymedzená. Ženy porušili mlčky akceptovanú spoločenskú zmluvu, podľa ktorej bolo ich miesto v súkromí domova, kde boli pripútané k domácim prácam, k výchove detí, kým muži pracovali mimo domova.
No aj keď ženy napokon získali právo byť občiankami a pracovať aj mimo domu, stále sa ešte uplatňuje tradičná deľba práce na pracovisku a v domácnosti, a to dokonca aj v prípade mladých párov.
Ženy si nemôžu dovoliť byť spokojné s tým, čo sa v tejto oblasti dosiahlo. Majú kariéru, prácu, profesionálnu zodpovednosť, no naďalej sú v prevažnej miere zodpovedné za svoju rodinu, deti, za povinnosti v domácnosti a starostlivosť o osoby, ktoré potrebujú zvýšenú starostlivosť (a ktorých počet sa zvyšuje zároveň so starnutím populácie). Mnohé ženy preto pracujú na plný úväzok, a zároveň majú aj povinnosti na plný úväzok, ktoré im vyplývajú z rodinného života.
Toto „dvojité bremeno“ sa prakticky nedá uniesť, čo má ďalší závažný dôsledok: strach žien, že buď „obetujú“ svoje deti v prospech pracovnej kariéry, alebo sa budú musieť vzdať kariéry, aby mohli byť „dobrými matkami“.

Jedným z kľúčov k riešeniu je chápanie rodiny. Rodinná politika i zákonodarstvo týkajúce sa rodiny sa často neprispôsobujú novým typom rodín, medzi ktoré patrí aj rodina s jedným rodičom, oddelene žijúci rodičia a páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú deti.

Štatistika
î V deviatich z desiatich rodín s jedným rodičom je týmto rodičom matka.1
î Muži, ktorí využívajú rodičovské voľno, sú výnimkami: 7 mužov na sto žien v Dánsku v roku 1995; 1 muž na sto žien vo Francúzsku v roku 1992; 2 muži na sto žien v Nemecku v roku 1995.2
î Ženy vykonávajú 80 % domácich prác (výnimkou sú severské štáty), starostlivosťou o deti strávia takmer dva razy toľko času ako muži (41 hodín za týždeň oproti 21 hodinám).3
î Zamestnanosť žien s dieťaťom/deťmi je 53 %, zamestnanosť bezdetných žien je 68 %.4

1 Rodiny s jedným rodičom v Európskom spoločenstve. Európska komisia 1992.
2 Výročná správa o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v EÚ, Európska komisia 1995.
3 Sociálna situácia v EÚ, Eurostat 2000.
4 Prehľad pracovnej sily, Eurostat 1998.

Legislatíva
Európska legislatíva ponúka viacero riešení, ako pomôcť zladiť rodinu a pracovný život:
Starostlivosť o deti: Odporúčanie Rady Európskej únie, orgánu, ktorý reprezentuje vlády členských štátov EÚ, sa týka starostlivosti o deti a podporuje také iniciatívy, ktoré pomáhajú ženám a mužom spájať profesionálne aktivity a starostlivosť o deti.
Rodičovské voľno: Smernica stanovuje ako minimum tri mesiace rodičovského voľna pre mužov aj pre ženy po narodení alebo adopcii dieťaťa.
Tehotné ženy: Smernica z roku 1992 stanovuje minimálne požiadavky na zlepšenie bezpečnosti a zdravia na pracovisku pre tehotné ženy, pre ženy, ktoré práve porodili alebo dojčia, zabezpečuje platenú materskú dovolenku, ako aj právnu ochranu, aby žena neprišla o pracovné miesto.

Situácia na Slovensku
Jarmila Filadelfiová

Fakty
Štatistika a verejná mienka
î Ženy tvoria 51,4 % populácie SR, avšak tento podiel nie je rovnaký vo všetkých vekových kategóriách. Kým u mladších ročníkov prevažujú muži, po veku 45 rokov začínajú prevažovať ženy, pričom táto tendencia sa s narastajúcim vekom zvyšuje. Z obyvateľov v postproduktívnom veku tvoria ženy 66 %, z ovdovených obyvateľov až 87 %. V SR dochádza nielen k procesu starnutia populácie, ale aj k feminizácii staroby.
î Obyvatelia SR patria v otázkach manželstva a rodičovstva k najkonzervatívnejším v Európe. Manželstvo nepovažuje za zastaralú inštitúciu 90 % populácie, až 95 % populácie viaže svoje šťastné detstvo na domov s obidvoma rodičmi, materstvo bez trvalého partnera schvaľuje len 23 %, spoločné bývanie pred uzavretím manželstva pripúšťa 37 % a dobrovoľne bezdetné manželstvo iba 24 % populácie.
î Väčšina žien a mužov SR vstúpi v priebehu svojho života aspoň raz do manželstva. Sobášnosť sa v poslednom desaťročí pohybuje na úrovni okolo 5 sobášov na 1000 obyvateľov. Novým javom je posúvanie uzatvorenia sobáša do vyššieho veku. Pri prvom sobáši je to u mužov vek 26,3 a u žien 23,8 rokov.

Dvojitá záťaž žien
Ženy v SR sa masovo zapojili do verejnej sféry dávno pred rokom 1990. Volebné právo získali po prvej svetovej vojne (prvá československá ústava z roku 1920) a k ich masovému nástupu na trh práce došlo v 50. rokoch. V prostredí všeobecnej zamestnanosti za socializmu neboli ženy vydajom postavené pred nutnosť výberu medzi zamestnaním a domácnosťou. Po pôrode jedného až dvoch detí (postupne prevážil dvojdetný model rodiny) sa absolútna väčšina žien vracala do pracovného procesu, nakoľko na zabezpečenie rodiny boli potrebné dva príjmy a vzdelanostná úroveň žien bola pomerne vysoká. Napriek širokej participácii žien na trhu práce úľavy na daniach a rodinné prídavky poberali muži, čo ich naďalej kvalifikovalo ako živiteľov rodiny. I keď bola zamestnanosť žien vysoká, podstatná časť domácich prác a starostlivosti o deti či iných členov rodiny zostávala na ženách. Ženy v SR sa tak dostali do pasce dvojitej záťaže. Percentuálny podiel domácich prác, pripadajúci na mužov a ženy, sa nedá bližšie určiť, nakoľko v SR sa už 15 rokov nerealizoval reprezentatívny výskum využívania času. Rodový rozdiel tak zostáva skrytý.
Špecifikom Slovenska bolo a je, že za prácou mimo bydliska nemigrujú celé rodiny, ale iba muži. Rozšírená je dochádzka za prácou na týždeň či dlhšie obdobie; v takom prípade zostáva celá starostlivosť o rodinu na ženách.
Ženy sa musia často rozhodovať medzi pracovnou kariérou a rodinou, čím sa záťaž a tlak na ne zvyšuje. Muži pred takéto rozhodnutia spravidla nie sú postavení.
Rozvodovosť v SR dosahuje 1,8 rozvodu na 1000 obyvateľov a za posledné obdobie sa ročne rozvedie vyše 9000 manželstiev. Väčšinu návrhov na rozvod podávajú ženy, z čoho sa dá usudzovať na ich väčšiu nespokojnosť s manželským životom. 70 % rozvedených manželstiev má maloleté deti – tie po rozvode zostávajú s matkami, čo postupne viedlo k tomu, že v rámci rodín s jedným rodičom absolútne prevažujú rodiny tvorené matkou s deťmi. Participácia rozvedených mužov na výchove detí je po rozvode spravidla nízka, časté je aj neplatenie výživného na dieťa.
V posledných rokoch sa zvyšuje podiel detí narodených mimo manželstva (v roku 2001 tvorili 19,8 % /teda vyše 10 tisíc/ zo všetkých narodených detí).
Iba minimálny počet seniorov je v ústavnej starostlivosti (domovy dôchodcov a penzióny). Väčšinou žijú v domácom prostredí. Každodenná starostlivosť o odkázaných seniorov takisto spočíva prevažne na ženách. Ženy pomáhajú aj mladým rodinám svojich detí, ktoré sa v začiatkoch spravidla nezaobídu bez rodičovskej podpory.

Legislatíva
Ústava SR garantuje rovnosť občanov vo všeobecnej rovine, aj z hľadiska pohlavia (článok 12, kapitola 2, Základné práva a slobody).
Naša legislatíva má otázku ochrany tehotných žien a starostlivosti o deti i rodičovské voľno vyriešenú už pomerne dávno. Posledné úpravy sa uskutočnili v máji 2002 a smerovali k zrovnoprávneniu prístupu mužov a žien k pracovnému voľnu z dôvodu starostlivosti o dieťa. Všetky smernice a odporúčania EÚ, týkajúce sa ochrany žien počas tehotenstva a materstva a starostlivosti o deti, sú v našom právnom poriadku implementované (v Zákone o nemocenskom a Zákone o sociálnom poistení, v Zákone o štátnej sociálnej podpore a Zákone o sociálnej pomoci, v Zákonníku práce), niektoré idú nad rámec európskych noriem (napr. dĺžka materskej či rodičovskej dovolenky).
Materská dovolenka garantuje individuálne právo zamestnankyne na prerušenie zamestnania z dôvodu tehotenstva a narodenia dieťaťa alebo adopcie dieťaťa. Umožňuje matke starať sa o dieťa v prvých mesiacoch jeho života bez hrozby straty príjmu a zamestnania. V SR má matka v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa nárok na dovolenku v trvaní 28 týždňov (pri pôrode 2 a viac detí alebo v prípade osamelej matky 37 týždňov). Počas materskej dovolenky sa poskytuje peňažná pomoc v materstve (podmienená účasťou na nemocenskom poistení 270 dní v posledných 2 rokoch; poskytuje sa vo výške 90 % čistej dennej mzdy, pričom horná hranica dennej mzdy je stanovená na 350 Sk denne. Od 1. 6. 2003 bude výška materskej dávky 55 % denného vymeriavacieho základu, ale najviac z 10 000 Sk mesačne, čo bude tvoriť najviac 5500 Sk mesačne.)
Po ukončení materskej dovolenky môže niektorý z rodičov požiadať o rodičovskú dovolenku, ktorá umožňuje starostlivosť o dieťa (do roku 2002 patril tento nárok iba matkám, po poslednej úprave sa môžu rodičia rozhodnúť, kto o dovolenku požiada). Po ukončení rodičovskej dovolenky majú zamestnanci právo na návrat do rovnakého zamestnania alebo zamestnania zlučiteľného s pôvodnou pracovnou zmluvou. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rodičovi dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa, pri ťažko zdravotne postihnutom dieťati až do 7 rokov (dĺžka závisí od žiadosti rodiča). Rodič má nárok na rodičovský príspevok vo výške 3790 Sk. Popri poberaní rodičovského príspevku môže rodič aj pracovať – ak zabezpečí individuálnu starostlivosť o dieťa, poberá skrátený príspevok (1200 Sk).
Pri poslednej úprave rodičovskej dovolenky sa zaviedla možnosť druhého rodiča (spravidla otca) čerpať dovolenku v trvaní 1 mesiaca. Cieľom je zvýšenie participácie otcov na starostlivosti o dieťa.
Rovnako pri chorobe dieťaťa má rodič právo na voľno pri jeho ošetrovaní, ktoré sa hradí z nemocenského poistenia.
V polovici roku 2002 bol schválený Zákon o vytvorení fondu náhradného výživného, ale nová NR SR tento zákon v novembri 2002 zrušila.
Napriek vytvoreniu legislatívnych podmienok na odbúravanie rodovo špecifickej špecializácie v oblasti starostlivosti o deti je skutočnosť taká, že muži využívajú tieto inštitúty iba v minimálnom rozsahu. Legislatívna úprava materskej a rodičovskej dovolenky má ešte v SR svoje nedostatky. Patrí k nim napr. obmedzenie výšky dávky na materskej dovolenke, rodičovský príspevok je nižší, ako je životné minimum (oficiálna hranica chudoby), čo ženy, najmä osamelé matky na rodičovskej dovolenke odsudzuje na chudobu.
Deľba neplatenej práce v domácej sfére a participácia otca a matky na trhu sa premieta aj do rozhodovania o forme starostlivosti o dieťa. Slobodné a zodpovedné rozhodovanie rodičov o tom, kto a ako sa bude o dieťa starať, a o ich prípadnom zamestnaní, uľahčuje pluralita ponúkaných služieb starostlivosti o deti. Na Slovensku bola vybudovaná široká sieť jaslí a materských škôl s kvalifikovaným personálom. Po roku 1990 sa v súvislosti s presadzovaním tradičnej úlohy ženy začali objavovať snahy o ich zrušenie. Zredukoval sa najmä počet jaslí, ale aj materských škôl (v roku 1990 bolo v SR vyše 4 tisíc materských škôl, v roku 2000 klesol ich počet na 3263). Záujem rodičov o tento typ služieb je väčší než ponuka zariadení (k 30. 9. 2000 sa napr. evidovalo vyše 4 tisíc nevybavených žiadostí).
Napriek zmeneným okolnostiam v SR stále platí Zákon o rodine z roku 1963 (Z. č. 94/1963 Zb.). Diskusia o jeho novelizácii prebiehala po celé 90. roky, k jeho zmene sa však stále nepristúpilo.

Filadelfiová, J.: Demografický vývoj na Slovensku. In: Mesežnikov, G. – Kollár, M. (ed.): Slovensko 2000. Situačná správa o stave spoločnosti. IVO, Bratislava 2000.
Stav a pohyb obyvateľstva v SR 1988 až 2000. Bratislava, ŠÚ SR 1989 až 2001.
Názory obyvateľov Slovenska v medzinárodnom porovnaní, 1. časť. Tiburg University – Sociologický ústav SAV 1999/2000.
Prieskum postojov obyvateľstva k manželstvu a rodičovstvu. Agentúra Taylor Nelson Sofres, podľa: V manželstve si najviac ceníme vernosť. In: SME 20. 9. 2002.
Sčítanie ľudí, domov a bytov 2001. ŠÚ SR 2001.
Ženy v transformačnom procese. UNICEF, Florencia 1999.
www.statistics.sk, www.employment.gov.sk

Návrhy
V záujme dosiahnutia nových vzťahov medzi ženami a mužmi treba:
* prepracovať a nanovo definovať celý systém rodinnej politiky v SR a zosúladiť ho s politikou rovnosti príležitostí;
* presadiť a rozvíjať rodovo citlivú výchovu na školách, zameranú na odbúravanie tradičných stereotypov o role žien a mužov v súkromnej a verejnej sfére;
* stanoviť ekonomickú hodnotu práce žien v domácnosti a sledovať v tomto smere vývoj v európskych inštitúciách;
* prijať opatrenia na odstránenie dvojitého zaťaženia žien; v záujme toho treba vyvíjať aktivity stimulujúce mužov k vyššej angažovanosti v rámci domácnosti (pozitívne príklady, zdôrazňovanie spravodlivosti rovnomerného rozdelenia prác, rovnakej zodpovednosti);
* rozvíjať iniciatívy zamerané na stimulovanie zamestnávateľov k ponuke netradičných pracovných úväzkov a flexibilného pracovného času pre ženy i mužov.

Kapitola 2
Ženy v rozhodovacích procesoch

Fakty
Každý druhý muž je žena
Ženy možno tvoria väčšinu obyvateľstva Európy, no tento fakt sa neodráža v nijakej vláde, parlamente, podnikateľskej sfére ani inštitúciách, v ktorých sa robia dôležité rozhodnutia. Ženy nie sú dostatočne zastúpené na vplyvných miestach v politike, vo verejnej správe, a už vôbec nie v podnikateľskom sektore.
Kým ženy nedosiahnu rovnosť v oblasti rozhodovania, bude im chýbať väčšia časť ich občianskych práv. Volebné právo nestačí. Právo zúčastňovať sa rozhodovania na všetkých úrovniach je základom pre to, aby sa v rozhodovacích procesoch
a v politike, ktorá priamo ovplyvňuje život žien, mohli ženy prejaviť svojím vkladom, vnímaním, ašpiráciami a potrebami, ako aj svojimi vlastnými stratégiami pri riešení konkrétnych problémov, a to podobne, ako sú v týchto procesoch zohľadňované potreby mužov. To nie je len otázka princípu, je to základný predpoklad, aby sa spôsob, akým ženy vnímajú konkrétne záležitosti, stal dôležitou súčasťou všetkých procesov rozhodovania.

Štatistika
î 26,8 % členov Európskeho parlamentu sú ženy;1
î v roku 1999 sa stala sudkyňou Európskeho súdneho dvora žena – po prvý raz od utvorenia tejto inštitúcie v roku 1952;
î miera účasti žien vo vláde sa v jednotlivých štátoch výrazne mení;
î vo Švédsku majú ženy 50 % zastúpenie vo vláde, v porovnaní s 10 % zastúpením v Portugalsku a 5 % zastúpením v Grécku;2
î v roku 1998 bolo zastúpenie žien vo vrcholových odborových orgánoch 28 %.3

1 Ženy na postoch politickej moci, Európska komisia 1998.
2 Rovnaké príležitosti pre ženy a mužov v Európskej únii. Výročná správa 1998.
3 Druhé pohlavie európskeho odborového hnutia. Európska konfederácia odborových zväzov a Katolícka univerzita v Louvaine 1999.

Nerovnosť povýšená na rovnosť
Ako možno odstrániť nedostatok žien na rozhodovacích postoch? Napríklad pomocou pozitívnych akcií, čiže opatrení, ktorých cieľom je uprednostňovať ženy pred mužmi. Cieľom nie je trestať mužov vytvorením nového typu dlhotrvajúcej diskriminácie, ale podať ženám pomocnú ruku pri dosahovaní rovnováhy v zastúpení oboch rodov. Tieto opatrenia preto musia byť dočasné a musia ich sprevádzať ďalšie opatrenia, ktoré ženám uľahčia účasť na verejnom živote. Systém kvót je jedným z príkladov takýchto opatrení. Kvóty sa dnes viac či menej systematicky využívajú v Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku a Holandsku.
Paritná demokracia, v ktorej sú ženy a muži zastúpení vo všetkých rozhodovacích orgánoch v pomere 50 : 50, je konceptom, ktorý je prijímaný v čoraz širšej miere.

Legislatíva
V roku 1996 Rada Európskej únie, ktorá je rozhodujúcim politickým orgánom reprezentujúcim členské štáty EÚ, požiadala členské štáty, aby sa zamerali na problém nedostatočného zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch a aby tento nedostatok vo svojich krajinách napravili na všetkých úrovniach. Amsterdamská zmluva (1997) prijala opatrenia spočívajúce v pozitívnych krokoch zameraných na odstránenie nedostatočného zastúpenia niektorého z pohlaví v určitých pracovných odvetviach.

Kvótový systém
Agata Teutsch

Kvóty sú mechanizmom, resp. nástrojom, ktorý sa bežne využíva v politickom živote. Využíva sa napríklad pri menovaní na rôzne posty v štátnej správe (vláda, ministerstvá atď.), v štruktúre politických strán alebo pri vytváraní kandidátskych listín politických strán. Napríklad strany, ktoré tvoria vládnu koalíciu, sa na začiatku svojej spolupráce dohodnú na počte (kvóte) i druhu postov, ktoré zaujmú ľudia nominovaní jednotlivými koaličnými stranami. Tento mechanizmus slúži na to, aby mali všetci členovia koalície záruky, že si budú môcť v rámci skupiny obhájiť svoje záujmy.
Napriek tomu sa v diskusii o tom, ako vyrovnať zastúpenie žien a mužov v politickom, ale aj verejnom živote, často používajú argumenty proti zavádzaniu kvót v inštitúciách a ustanovizniach, ktoré prijímajú rozhodnutia týkajúce sa celej spoločnosti, čiže mužov aj žien.

Argumenty proti kvótam
î Kvóty sú v protiklade so zásadou rovnosti všetkých ľudí, a to preto, že preferujú ženy;
î kvóty sú antidemokratické, lebo o tom, kto bude zvolený alebo zvolená, majú rozhodovať voliči a voličky;
î kvóty sugerujú, že politici/političky sa vyberajú na základe svojho pohlavia, a nie vzhľadom na kvalifikáciu, takže sa môže zdať, že tí lepšie pripravení a kvalifikovaní kandidáti sú odsúvaní nabok;
î ženy vlastne väčšinou ani nechcú mať výhody z kvót, aby ich nepodozrievali, že boli zvolené len preto, že sú ženy.

Argumenty v prospech kvót
î Zavedenie kvótového systému, v ktorom bude zakomponované aj kritérium pohlavia, nie je diskrimináciou, ale kompenzáciou (zadosťučinením a vyrovnaním) v situácii, keď existovali a naďalej pretrvávajú bariéry sťažujúce ženám rovnaký a spravodlivý podiel na rozhodovacích procesoch v politickom živote;
î ženy majú právo na rovnakú reprezentáciu ako muži;
î skúsenosti žien, stanovisko a pohľad žien sú vo verejnom a politickom živote potrebné, aby sa dosiahla skutočná demokracia;
î voľby súvisia so zásadou reprezentácie, nie so zásadou kvalifikácie;
î ženy sú rovnako (a niekedy aj lepšie) kvalifikované ako muži, ale ich kvalifikácia je v politickom systéme, kde dominujú muži, hodnotená nižšie;
î politické strany kontrolujú proces nominácie (robia výber kandidátov a kandidátok na kandidátske listiny), nie je to teda tak, že by voličky a voliči mali od samého začiatku vplyv na to, kto bude zvolený alebo zvolená.

„Kvóty sú dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane zaväzujú mužov, aby uvažovali o tom, že treba vtiahnuť ženy do rozhodovacích procesov, lebo muži musia pre ženy vytvoriť priestor. Na druhej strane však muži, od ktorých bude záležať otvorenie a sprístupnenie tohto priestoru pre ženy, budú hľadať také ženy, ktoré budú môcť ovplyvňovať a ktoré budú ľahšie akceptovať mužskú domináciu.“
Anna Balletbo - poslankyňa EÚ za Španielsko

Dve koncepcie rovnosti
Zavedenie kvótového systému, ktorý by mal ženám uľahčiť rovnaký podiel na politickom živote, znamená, že treba prejsť od jednej koncepcie rovnosti k inej.
Klasická liberálna koncepcia rovnosti bola koncepciou „rovnosti príležitostí“ alebo „rovnosti prístupu“. Zrušenie formálnych prekážok - napríklad uzákonenie volebného práva pre ženy - sa považovalo za dostatočné. To ostatné malo už závisieť od každého jednotlivca.
V dôsledku silného feministického hnutia najmä od 70. rokov 20. storočia nadobúda dôležitosť a uznanie aj iná koncepcia rovnosti: koncepcia „rovnosti výsledku“. Základným argumentom tejto koncepcie je fakt, že formálnym odstránením bariér sa ešte skutočná rovnosť príležitostí nedosiahla a ani nedosiahne. Tak ako priama diskriminácia žien, aj veľmi komplikovaný systém skrytých prekážok znemožňuje ženám, aby mali vplyv na politiku. Kvóty a iné formy tzv. pozitívnych či afirmatívnych akcií majú umožniť dosiahnutie rovnakého výsledku.
Táto koncepcia sa opiera o presvedčenie, že rovnosť nemožno dosiahnuť len a výlučne pomocou rovnakého zaobchádzania. Kým existujú prekážky, treba využívať aj prostriedky na kompenzáciu, ktoré vyrovnávajú tieto obmedzenia - aby sa tak mohla dosiahnuť rovnosť výsledku.

Podľa: Ženy v parlamente. Čo sa skrýva za číslami. International IDEA, Štokholm 1998.

Situácia na Slovensku
Jarmila Filadelfiová

Fakty
Ženy vo volených orgánoch
Zastúpenie žien v najvyšších rozhodovacích orgánoch je v SR celkovo nízke. V porevolučných parlamentoch tvorili medzi 12 - 14 %, vo vláde okolo 10 %.
V posledných parlamentných voľbách (rok 2002) sa síce podiel kandidujúcich žien oproti voľbám spred 4 rokov o 6 % zvýšil, no na výslednom počte zvolených žien sa to výraznejšie neprejavilo. Zo 604 kandidujúcich žien bolo zvolených 22, čo predstavovalo 14,7 % poslaneckých miest (po odchode viacerých mužov do exekutívy vzrástol napokon podiel žien na 19,3 %, no stále je to menej ako tretina a podstatne menej ako polovica).
V minulom volebnom období nevykonávala ani jedna z poslankýň vedúcu funkciu v parlamente. V súčasnej NR SR je 1 žena podpredsedníčkou parlamentu a 2 ženy sú predsedníčkami parlamentného výboru (13,6 % zo všetkých 22 vedúcich funkcií). V najnovšej vláde, ktorá vznikla po voľbách v roku 2002, nie je ani jedna žena ministerkou či podpredsedníčkou vlády a na poste štátnej tajomníčky sú 2 ženy. Z 22 štátnych tajomníkov tvoria ženy 9 %, z 38 najvyšších predstaviteľov vládnej moci 5,3 %.
V regionálnych voľbách nebola za prednostku VÚC zvolená ani jedna žena, medzi poslancami regionálnych parlamentov tvoria ženy 25 % a menej.
Podobná je situácia aj v lokálnych voľbách. V krajských mestách nebola v období 1998-2002 primátorkou ani jedna žena, v okresných mestách to boli iba dve ženy. Podiel žien medzi primátormi miest tvoril iba 4,4 %, o niečo priaznivejšia bola situácia medzi starostami a starostkami obcí, tu boli ženy zastúpené podielom 17,5 %.
Vo volených orgánoch i v straníckych štruktúrach sa prejavuje silný „lievikový“ efekt – čím vyššia pozícia, tým je zastúpenie žien nižšie. Za daného stavu majú záujmy a predstavy žien iba malú šancu na presadenie. Väčšinu politických línií teda nastoľujú muži. Politické strany sa k mechanizmom, ktoré by pomohli odstrániť existujúci veľký rodový rozdiel v účasti na rozhodovaní, stavajú skôr negatívne, alebo túto záležitosť neberú dostatočne vážne. Pri deľbe pozícií v koalícii sa zakaždým najprv uspokoja záujmy mužov z pôvodných politických strán a na ženy funkcie nezvýšia.
Po celé 90. roky tie ženy, ktoré sa do parlamentu dostali, neprijali tzv. ženskú agendu za svoju.
Verejná mienka sa k účasti žien v politike nestavia výrazne nepriaznivo, dokonca i jej postoj ku kvótam je skôr tolerantný. Nevyvíja však dostatočný tlak na politické strany, aby svoje správanie v tejto záležitosti zmenili. Politická scéna v súčasnosti je taká rozdrobená a neštandardná, že volič/volička túto otázku pri svojej voľbe ani nemôže zvažovať.
Zastúpenie žien v štátnej správe bolo v 90. rokoch nízke. Okrem sociálnych odborov a referátov a tzv. „slabých“ ministerstiev sa zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách pohybuje hlboko pod 30 %.

Pretrvávajúce prekážky vstupu žien do rozhodovacích pozícií
Vstupu žien do rozhodovacích pozícií bránia o. i. prežívajúce predsudky a stereotypy týkajúce sa roly muža a ženy v rodine a verejnom živote, konflikt rodiny a politickej kariéry žien a z toho plynúci nedostatok času a stres, skutočnosť, že záujem žien o politiku výrazne obmedzujú rodinné povinnosti, ako aj nedostatok dôvery v politickú aktivitu, zlý obraz politiky v krajine a prepolitizovanie života, prekážky v rámci politických strán - nejednotné výberové mechanizmy, a napokon aj nízka miera solidarity medzi ženami a ich nedostatočná vzájomná podpora.
Názory odborníkov a odborníčok sa do značnej miery zhodujú s názormi verejnosti. Podľa prieskumu IVO z roku 2002 si až 70 % mužov a 78,7 % žien myslí, že ženám pri vstupe do politiky bránia rodinné povinnosti. Takmer 47 % žien zastáva názor, že nízke zastúpenie žien v politických funkciách je výsledkom systematického úsilia mužov udržať moc a rozhodovanie vo svojich rukách (u mužov má tento názor podporu len u 29,4 %). Tretím dôvodom je podľa mienky žien nezáujem žien o politiku (42,6 %; u mužov to bolo až 54,3 %). K významným prekážkam zaradili obyvatelia SR aj „špinavosť“ a bezohľadnosť politiky, ktorá je príčinou toho, že sa jej ženy vyhýbajú (41,7 % žien a 36,5 % mužov). Nedostatočnú prípravu žien na verejné pôsobenie, ich nízku sebadôveru a nedostatok schopností pokladalo za prekážku iba 20 % a menej opýtaných.

Legislatíva
Ženy SR získali právo voliť už krátko po vzniku I. ČSR (ústava z roku 1920). Ústava garantuje všeobecné volebné právo, aktívne aj pasívne. V SR neexistujú právne prekážky na vstup žien do politiky. Podľa údajov z výskumov sa ale od ženy zároveň očakáva, že by nemala „dať bokom“ rodinu. Politička teda musí skĺbiť zodpovednosť za rodinu a politickú kariéru, čo je veľmi ťažká úloha.
SR ratifikovala všetky medzinárodné dokumenty súvisiace s politickými právami žien, čím sa zaviazala plniť ciele a úlohy v nich obsiahnuté. Okrem univerzálnych medzinárodných dokumentov (Všeobecná deklarácia ľudských práv so špeciálnym článkom v znení: „Každý človek má právo zúčastňovať sa na spravovaní svojej krajiny“; Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a i.) patrí k najvýznamnejším Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Jeho podpisom sa SR zaviazala aj k plneniu článku 7: „Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote krajiny, a najmä zabezpečia na rovnoprávnom základe s mužmi právo: a) hlasovať vo všetkých voľbách a verejných referendách a právo na zvolenie do všetkých verejne volených orgánov, b) zúčastniť sa na tvorbe a uskutočňovaní štátnej politiky a zastávať verejné úrady a vykonávať všetky verejné funkcie na všetkých úrovniach riadenia štátu, c) účasti v mimovládnych organizáciách a združeniach zapojených do verejného a politického života krajiny.“
Podpísaným dohovorom sa často v praxi nevenuje dostatočná pozornosť. V SR neboli prijaté žiadne pozitívne antidiskriminačné dočasné opatrenia, ako to požadujú ratifikované medzinárodné dokumenty a Vyhodnotenie Východiskovej správy SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktoré v roku 1998 vypracoval Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien. Pokusy o legislatívnu úpravu kvót z roku 2001 neprešli parlamentom. Poslanecký návrh kvót pre regionálne voľby a návrh novelizácie Zákona o voľbách a politických stranách, požadujúci zavedenie 30 % kvóty pre ženy na kandidátskych listinách, bol zamietnutý alebo zrušený v priebehu legislatívneho procesu.
Politické strany sú k zavedeniu vnútrostraníckych podporných mechanizmov zdržanlivé, a chýba aj podpora vo všeobecnej rovine. Viaceré zo strán deklarovali neformálnu kvótu na zastúpenie žien v parlamentných voľbách, ale iba dve ju pri zostavovaní kandidátskych listín dodržali.

Filadelfiová, J. – Radičová, I. – Puliš, P.: Ženy v politike. Záverečná správa. MSŠR, SPACE, MPSVR SR, Bratislava 2000.
Filadelfiová, J.: Stratégie a postupy zvyšovania účasti žien v politickom a verejnom živote. In: Mozaika rodiny. MSŠR, Bratislava 2001.
Filadelfiová, J.: Ženy v politike. In: Kvapilová, E. - Porubänová, S. (ed.): Nerovné cesty k rovnosti. MSŠR, Bratislava 2001.
Cviková, J. - Juráňová J. (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Aspekt, Bratislava 2002.
Mozaika rodiny. MSŠR, Bratislava 2001.
Prieskum IVO 2002. In: Pohľad ženy. In: SME 27. 9. 2002.
Špecializovaná príloha SME: Voľby 2002. Bratislava, in: SME 19. 9. 2002.

Návrhy
Aby sa zvýšilo zastúpenie žien v rozhodovacích procesoch, treba:
î žiadať kvótový systém v rámci vedení politických strán, alebo stanoviť taký systém kvót, ktorý umožní rovnosť výsledkov, čiže zaistí, že ženy budú na kandidátskych listinách umiestňované na zvoliteľných miestach;
î uľahčiť ženám prístup na miesta spojené s rozhodovacími procesmi v ekonomickej sfére, napríklad aj monitorovaním žiadostí, výberu a postupov pri povyšovaní, ako aj prijímaním systému kvót, ktorým sa politika rovnakých príležitostí presadí vo všetkých sférach trhu práce;
î zlepšiť prístup žien do oblastí, ktoré tradične ovládajú muži, a vytvoriť siete zamerané špeciálne na problematiku zastúpenia žien v oblasti rozhodovania, aby ženy mohli naplniť svoje osobné a profesionálne potreby;
î rozvíjať aktivity zamerané na odstraňovanie stereotypov o rodových rolách. Vo vzťahu k narúšaniu stereotypov má nezastupiteľné miesto výchova.

Kapitola 3
Ženy na trhu práce

Fakty
Priepasť medzi mužmi a ženami na trhu práce je aj naďalej veľká vo všetkých krajinách Európskej únie. Zamestnanosť žien je vo všeobecnosti nižšia, ženy sú nezamestnané dlhší čas než muži, sú slabšie platené a ich pracovné miesta sú neistejšie.
Podstatná časť povinností spojených s rodinou spočíva na ženách, preto sú často zamestnané na čiastkový úväzok, aby mohli spojiť prácu a rodinné povinnosti. Práca na čiastkový úväzok obmedzuje ich pracovný postup, navyše znižuje ich práva na sociálne zabezpečenie a dôchodkové výhody, čím sa ich situácia stáva ešte neistejšou.

Kde sú ženy?
Skúmanie rozdielov medzi mužmi a ženami v každom odbore činnosti ukazuje, že diskriminácia žien je stále ešte zjavná. To poukazuje na potrebu vzdelávacích a školiacich programov, špecificky zameraných na ženy, aby sa dosiahla rovnováha. Aj keď si ženy v čoraz väčšej miere vyberajú typicky „mužské“ profesie, sú stále nadmerne zastúpené v tradične „ženských“ zamestnaniach, napríklad ako sekretárky, ošetrovateľky, kým v zamestnaniach a profesiách s veľkými právomocami sú stále zastúpené nedostatočne. Dokonca aj v oblastiach, v ktorých ženy dominujú, ako napríklad v zdravotníctve, väčšina riaditeľov nemocníc a primárov sú muži.

Štatistika
î V Európskej únii ako celku ženy, ktoré vykonávajú tú istú prácu ako muži, dostávajú len 76 % hrubej hodinovej mzdy, ktorú zarobí muž.1
î Zamestnanosť žien predstavuje 51,2 %, v porovnaní so zamestnanosťou mužov, ktorá je 70,8 %.2
î 83 % osôb zamestnaných na čiastkový úväzok v EÚ sú ženy.
1 Eurostat 1999.
2 Eurostat 1998.

Legislatíva
Európska legislatíva týkajúca sa rovnosti príležitostí mužov a žien v zamestnaní je veľmi všeobecná. Dotýka sa takých rôznorodých oblastí, ako je rovnaké zaobchádzanie v rámci systému sociálneho zabezpečenia, rovnaký plat za rovnakú prácu, rodičovské voľno, rovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu, odborné vzdelanie a postup v zamestnaní, pracovné podmienky, aproximácia práva členských štátov v oblasti rovnosti a i. Od roku 1997 navyše už osoba, ktorá bola vystavená diskriminácii na pracovisku na základe svojho pohlavia, nemusí na súde dokazovať, že sa skutočne stala obeťou takejto diskriminácie. Takéto dokazovanie bolo vždy veľmi ťažké. V súčasnosti je na osobe obžalovanej z takejto formy diskriminácie, aby dokázala, že k diskriminácii nedošlo.

Sexuálne obťažovanie
Agata Teutsch a Beata Kozak

Fakty
Sexuálne obťažovanie je nepatričné správanie na sexuálnom podklade alebo iné správanie, ktoré je podmienené rodovo a narúša dôstojnosť žien a mužov na pracovisku, bez ohľadu na to, či ide o fyzické, slovné alebo neverbálne útoky. Sexuálne obťažovanie sa týka správania sa zamestnávateľa, prípadne nadriadeného, pričom ak sa postihnutá alebo postihnutý vysloví proti takémuto správaniu, môže to mať za následok rozhodnutia týkajúce sa zamestnania, postupu v zamestnaní, účasti na podnikových školeniach, výšky odmeny alebo iných podmienok práce.
Z výskumov uskutočňovaných v priebehu ostatných dvadsiatich rokov v členských štátoch EÚ vyplýva, že 30 až 50 % žien zažilo rôzne podoby sexuálneho obťažovania na pracovisku (rovnaký fakt potvrdilo 10 % mužov). 1 až 6 % žien bolo na pracovisku znásilnených. Páchateľmi sexuálneho obťažovania sú najčastejšie muži. V 50 % prípadov ide o kolegov z práce, v 30 % o zamestnávateľov a šéfov, v 15 % prípadov sú to pacienti alebo klienti.
Najčastejšími obeťami sexuálneho obťažovania nie sú (ako sa často tvrdí) pekné mladé ženy, ktoré „provokujú“ mužov, ale ženy, ktorých pozícia na pracovisku nie je dosť stabilná: ženy, ktoré ešte len prichádzajú na trh práce, prípadne im hrozí, že budú z trhu práce odsunuté; ženy, ktoré nežijú vo zväzku s mužom (slobodné, rozvedené, lesby); ženy, ktoré pracujú na dohodu, prípadne tie, ktoré pracujú v oblastiach, kde prevládajú muži (napríklad v polícii, armáde, stavebníctve, ako vodičky autobusov a pod.).
Sexuálne obťažovanie má závažné dôsledky na súkromný a profesionálny život obete, ale aj na jej psychické a fyzické zdravie. V dôsledku sexuálneho obťažovania vzniká pre obeť na pracovisku nepriateľská atmosféra, atmosféra zastrašovania a hrozby. Je celkom zrejmé, že všetko toto vplýva na pracovné podmienky, na koncentráciu pri výkone pracovných povinností, najmä v podmienkach konkurenčného prostredia na trhu práce.
Viaceré krajiny prijali zákony, ktoré zamestnávateľov zaväzujú vytvoriť pracovné podmienky, kde nebude dochádzať k sexuálnemu obťažovaniu, čo môže v praxi znamenať, že voči pracovníkovi, ktorý sa dopustil sexuálneho obťažovania, budú vyvodené dôsledky, napríklad prepustenie z práce, preradenie na post, kde nebude mať možnosť dopúšťať sa sexuálneho obťažovania, a pod. Zamestnávateľ môže tiež znášať finančné dôsledky za to, že sa buď sám dopustil sexuálneho obťažovania, alebo páchateľom je jeden z jeho zamestnancov.
Pretože sexuálneho obťažovania sa najčastejšie dopúšťa zamestnávateľ, v Odporúčaní Rady Európskej únie z roku 1991 sa zdôrazňuje úloha odborových organizácií pri boji s týmto javom. Úloha odborových organizácií je dôležitá aj pri prijímaní takých opatrení, ktoré sa premietnu do vyjednávania o kolektívnej zmluve a o pracovných zmluvách, a to tak, že sa do týchto zmlúv zaradia ustanovenia, ktoré pomôžu eliminovať sexuálne obťažovanie. Je tiež veľmi dôležité, aby sa osobe, ktorá sa stala obeťou sexuálneho obťažovania, dostalo čo najširšej podpory, aby sa tak predišlo jej druhotnej viktimizácii. Odporúčania vyzývajú zamestnávateľov i odborové zväzy, aby sa pričinili o dostupnosť informácií týkajúcich sa tejto problematiky.
Veľmi dôležité je vzdelávanie pracovníkov a pracovníčok a ich informovanie v tejto oblasti. V niektorých podnikoch sa robia špeciálne školenia na túto tému. Veľmi dôležitou prevenciou sexuálneho obťažovania sú tréningy asertivity a sebaobrany žien.
Z celoštátnych prieskumov, ktoré sa vykonali v Dánsku, vyplýva, že v tých inštitúciách, ktoré podnikajú kroky proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a v ktorých sa presadzuje jasná politika týkajúca sa tohto javu a kde pracovníci a pracovníčky majú informácie o tomto jave i o svojich právach, dochádza k sexuálnemu obťažovaniu v oveľa menšej miere než v inštitúciách, firmách a organizáciách, ktoré takúto politiku nepresadzujú.

Legislatíva
V roku 1986 Európsky parlament prijal rezolúciu, ktorá sa týka sexuálneho obťažovania, a to v kontexte témy násilia páchaného na ženách.
29. mája 1990 Rada Európskej únie prijala uznesenie o ochrane dôstojnosti žien a mužov na pracovisku. V tomto dokumente Rada uznala sexuálne obťažovanie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa chápania direktívy týkajúcej sa smernice o rovnakom zaobchádzaní a rovnosti príležitostí mužov i žien v prístupe k zamestnaniu, pri profesionálnom vzdelávaní a v podmienkach práce. Sexuálne obťažovanie sa tak začalo chápať ako druh rodovo podmienenej diskriminácie.
V roku 1991 Európska komisia vydala odporúčanie, v ktorom vyzýva vlády členských štátov EÚ, aby sa týmto odporúčaním riadili vo verejnej sfére a prijali opatrenia a kroky, ktoré pomôžu eliminovať sexuálne obťažovanie na pracovisku. Členské štáty EÚ boli následne vyzvané, aby po troch rokoch predložili správu o opatreniach, ktoré v tomto smere prijali. Mesiac po tom, ako Komisia vydala toto odporúčanie, Rada Európskej únie prijala deklaráciu o uvádzaní tohto Odporúčania i Kódexu postupu pri eliminácii sexuálneho obťažovania do praxe.
V roku 1994 Európsky parlament prijal rezolúciu o nevyhnutnosti postu dôverníčky, resp. dôverníka pre problematiku sexuálneho obťažovania na pracovisku.
V roku 2000 sa odsúhlasil projekt úpravy, ktorá sa týka zakomponovania zákazu sexuálneho obťažovania na pracovisku do smernice o rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi z roku 1976. Už onedlho budú tieto nové predpisy záväzné vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Sexuálne obťažovanie sa považuje za rodovo podmienenú diskrimináciu. V súlade s tým EÚ, jednotlivé členské štáty aj inštitúcie, ktoré v nich pôsobia, musia prijať všetky potrebné kroky na elimináciu tohto javu na pracovisku.
Členské štáty sa okrem iného zaviazali, že vytvoria špeciálne komisie, ktoré budú presadzovať, analyzovať, monitorovať a podporovať rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi, so špeciálnym ohľadom na prevenciu sexuálneho obťažovania na pracovisku.

Situácia na Slovensku
Jarmila Filadelfiová

Fakty
Ženy a vzdelanie
Vzdelanostná úroveň žien a mužov je na Slovensku vyrovnaná: podiel vysokoškolákov je u obidvoch pohlaví približne rovnaký, stredoškolské vzdelanie s maturitou má výrazne viac žien ako mužov. Zo štruktúry študentov stredných a vysokých škôl vyplýva, že ženy prejavujú väčší záujem o humanitné, pedagogické a ekonomické smery štúdia, muži zasa o technické. Takéto rozloženie záujmu dievčat a chlapcov je dlhodobé a ani v poslednom období sa neprejavil nijaký zásadný zvrat v tejto tendencii.

Zamestnanosť a zamestnanecká segregácia
Angažovanosť žien na trhu práce je na Slovensku vysoká, ženy tvoria 46 % zo všetkých pracujúcich v národnom hospodárstve. Za posledných 5 rokov narástol tento podiel o 4,5 %, a to napriek tomu, že produktívny vek je u žien definovaný ako v priemere o 5 rokov kratší (dôchodkový vek pre mužov bol do roku 2002 stanovený na 60 rokov, pre ženy na 57 plus odpis rokov za narodené deti). V roku 2002 sa prijala koncepcia dôchodkovej reformy, založená na postupnom vyrovnaní dôchodkového veku žien a mužov.
V štruktúre zamestnanosti sa prejavujú významné rozdiely medzi ženami a mužmi. Ženy častejšie pracujú na skrátený úväzok a v tzv. nestabilných zamestnaniach (dočasná, príležitostná alebo sezónna práca), aj keď v poslednom období sa ukazuje posilňovanie žien v stabilnom zamestnaní. Rozdiely sa prejavujú aj podľa sektora – ženy sa viac angažujú vo verejnom sektore, kde tvoria viac ako polovicu pracovníkov, v súkromnom sektore majú iba 41 % podiel.
Medzi podnikateľmi tvoria ženy iba okolo 25 %, a to tak medzi podnikateľmi bez zamestnancov, ako aj medzi podnikateľmi so zamestnancami. Iná je situácia v rámci skupiny vypomáhajúcich členov domácnosti v rodinnom podniku, kde zastúpenie žien presahuje 70 %.
Medzi mužmi a ženami sa prejavuje značná horizontálna i vertikálna zamestnanecká segregácia. Doménou žien sú služby, tretí sektor národného hospodárstva, kde je zamestnaných viac ako 70 % pracujúcich žien. V niektorých odvetviach a profesiách pokročila feminizácia natoľko, že ženy tvoria okolo 80 % pracujúcich (zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, školstvo, ľahký priemysel alebo obchod a reštauračné služby). Všetky tieto odvetvia majú mzdu hlboko pod priemernou mzdou v hospodárstve SR. Niektoré profesie sa stali čisto ženskými, napr. učiteľky v materských školách, zdravotné sestry, úradníčky na nižších postoch či predavačky.
Prejavuje sa aj vertikálna segregácia spočívajúca v tom, že na vyšších stupňoch riadenia sú ženy zastúpené oveľa menej. Na všetkých ministerstvách a úradoch tvoria ženy medzi všetkými zamestnancami väčšinu (v priemere takmer 60 %), no v riadiacich pozíciách majú omnoho nižšie zastúpenie (27 %). Dokonca aj vo feminizovaných odvetviach sú v riadiacich pozíciách prevažne muži.

Nerovnaké odmeňovanie a nezamestnanosť
Mzdy žien sú v priemere o 25 % nižšie ako mzdy mužov, u niektorých skupín tento rozdiel narastá až na viac ako 30 % (ženy stredného veku, zákonodarcovia a vedúci pracovníci, ale aj nižší administratívni pracovníci).
V dôsledku nízkych miezd žien sú dôchodky žien omnoho nižšie ako dôchodky mužov. To v situácii, keď je veľa starších žien osamelých, vytvára riziko ohrozenia chudobou.
Vývoj nezamestnanosti v SR neprejavuje z hľadiska rodov závažné odchýlky. Všeobecne vysoká nezamestnanosť postihuje obidve pohlavia približne rovnako, dokonca v posledných 3 rokoch je u žien nižšia (18,7 ku 18,9 bodov). Zo všetkých evidovaných nezamestnaných tvoria ženy 45,7 %. Platí to aj v prípade dlhodobo nezamestnaných. Jediný výraznejší rozdiel je podľa rodinného stavu: u žien sú oveľa viac zastúpené vydaté ženy.
Vo vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti sa prejavujú značné regionálne rozdiely; disproporcie sa prejavujú aj v rámci populácie žien – niektoré skupiny sú na trhu práce nadštandardne znevýhodnené, najmä rómske ženy a ženy s nižšou kvalifikáciou.

Legislatíva
Legislatíva týkajúca sa rovnosti príležitostí v zamestnaní je v SR pomerne bohato rozpracovaná. Pri poslednej novelizácii sa do Zákonníka práce (z 2. júla 2002) a ďalších súčastí pracovného práva implementovali európske smernice o rovnosti zaobchádzania v rámci systému sociálneho zabezpečenia, rovnosti odmeňovania, rovnakého zaobchádzania v prístupe k zamestnaniu, pracovných podmienok a postupu v zamestnaní. Adaptovaná bola aj smernica č. 97/80/ES z roku 1997 o dôkazovom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (prenesenie dôkazového bremena na osobu obvinenú z diskriminácie je v legislatíve SR obsiahnuté v Zákonníku práce, § 13, ods. 5).
Relevantnými zákonnými normami je okrem Zákonníka práce aj Zákon o zamestnanosti, Zákon o štátnej službe a Zákon o verejnej službe. SR má v tejto oblasti vytvorené potrebné legislatívne záruky na uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd.
Pretrvávajúcim problémom však zostávajú kontrolné mechanizmy a tzv. „dovolacie“ inštitúty (napr. zmierovacia či rozhodcovská agentúra či osobitné pracovné súdy). Kontrolou plnenia rovnosti príležitostí na pracovisku bol poverený Národný inšpektorát práce, chýba mu však potrebná metodika. Z hľadiska možnosti podania individuálnej sťažnosti prichádzajú u nás do úvahy iba všeobecné súdy, a tie sú príliš pomalé a nepružné. Navyše v SR ešte neexistujú precedensy v tejto oblasti.
Na rozdiel od západoeurópskych krajín v SR chýba angažovanie sa sociálnych partnerov v oblasti rovnosti príležitostí (od úrovne podnikov až po tripartitu).

Bárošová, M.: Ekonomické práva žien: postavenie žien na trhu práce. In: Kvapilová, E. – Porubänová, S. (ed.): Nerovné cesty k rovnosti. MSŠR, Bratislava 2001.
Filadelfiová, J. – Guráň, P. – Šútorová, D.: Rodové štatistiky na Slovensku. MSŠR, MPSVR SR, Bratislava 1999.
Národná správa o ľudskom rozvoji SR 2000. UNDP, Centrum pre hospodársky rozvoj, Bratislava 2000.
Štatistická ročenka SR 2001. ŠÚ SR, Bratislava 2001.
Výberové zisťovanie pracovných síl. In: Štatistická ročenka SR 2001. ŠÚ SR, Bratislava 2001.
Ženy a muži na Slovensku. KVPŽ, Bratislava 2002.

Návrhy
V záujme dosiahnutia rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu treba:
* podporiť prístup žien k rozhodovacím funkciám a ich povyšovanie do funkcií spojených s právomocami, a to zavedením dočasných kvót pre ženy na takýchto postoch, a to predovšetkým vo verejnej či štátnej sfére;
* účinne stimulovať zamestnávateľov, aby ženám zverovali rozhodovacie pozície a nedali sa odradiť tým, že ženy sú potenciálne matky;
* vypracovať špeciálne podporné programy pre najviac ohrozené skupiny žien. Vzhľadom na regionálnu diferencovanosť by sa aj k riešeniam malo pristupovať regionálne;
* posilniť zastúpenie žien v sociálnom dialógu - medzi zamestnávateľmi i v odboroch -, aby sa aj ich špecifické problémy dostávali na rokovania tripartity, resp. posilniť mechanizmy v oblasti sociálneho partnerstva v tom smere, aby sa otázkami rovnosti zaoberali systematicky;
* zabezpečiť materskú dovolenku primeranej výšky a s vyššou rodičovskou dávkou a rodičovské voľno (ktoré si musí vybrať aj otec); zvýšiť počet dostupných zariadení starostlivosti pre deti, ktoré obom rodičom uľahčia zosúladenie zamestnania a rodiny;
* v rámci podpory prístupu žien k funkciám uvažovať v zamestnávateľských organizáciách o kvótach;
* zmeniť štruktúru zamestnanosti, ktorá je v súčasnosti rodovo diferencovaná; v záujme toho sú potrebné vzdelávacie a rekvalifikačné programy zamerané špecificky na ženy.

Kapitola 4
Násilie páchané na ženách

Fakty
Násilie na ženách je prítomné všade a má mnoho podôb.
Každá žena sa v nejakom období svojho života v nejakej miere stretne s mužským násilím, či už je to násilie fyzické, sexualizované, psychické, či k nemu dôjde v rodine, v spoločnosti, alebo je to násilie, ktoré pácha štát. Fyzické týranie a sexuálne zneužívanie dievčat, znásilnenie v manželstve, mrzačenie genitálií, incest a nanútené manželstvo, to všetko sú formy násilia.
Násilie páchané na ženách – v rozpore s verejnou mienkou – nesúvisí ani s chudobou, ani s alkoholom alebo s užívaním drog. Násilie sa prejavuje vo všetkých vrstvách spoločnosti a vo všetkých krajinách.
Násilie páchané na ženách nemožno za žiadnych okolností ospravedlňovať kultúrnymi zvyklosťami alebo náboženskými tradíciami. Ničím nemožno ospravedlniť napríklad kameňovanie, mrzačenie genitálií alebo zapudenie manželky.
Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím alebo tie, ktoré sa nachádzajú v problematickej životnej situácii (napríklad ženy a dievčatá uchádzajúce sa o azyl, utečenkyne alebo ženy bez nezávislého nároku na sociálne dávky), sa oveľa ľahšie môžu stať obeťami násilia a vyžadujú si zvláštnu pozornosť.
V patriarchálnej spoločnosti sú stereotypy a diskriminácia stále ešte pevne zakotvené. Muži majú veľmi často pocit, že majú právo použiť násilie voči svojim partnerkám alebo deťom, ako keby pravidlá, ktorými sa riadia na verejnosti, neplatili doma alebo vo vzťahu vo dvojici.

Štatistika
Štatistika o násilí páchanom na ženách nie je úplná a ťažko sa zisťuje.1 Napriek tomu však vieme2, že
î 98 % obetí násilia v súkromí sú ženy;
î každá piata žena v Európe sa už stretla s nejakou formou násilia zo strany svojho partnera;
î 40 % žien, ktoré sa stali obeťou vraždy, zomrelo v dôsledku násilného činu svojho manžela alebo partnera;
î milióny žien skončia v domácom otroctve (často nedobrovoľne) alebo ako prostitútky. Ako príklad možno uviesť, že len do Talianska bolo predaných najmenej osemtisíc žien z Nigérie, päťtisíc žien z Albánska, Moldavy a Ukrajiny;
î podľa štúdie vypracovanej v Holandsku dosahujú náklady na liečenie týraných žien 332,6 milióna guldenov za rok (čo je približne 150 miliónov euro)3.

1 webová stránka Svetovej zdravotnej organizácie: http://www.who.int/violence_injury_prevention/vaw/prevalence.htm#Table1.Prevalence
2 Údaje zo správy EWL Odhalenie skrytých údajov o násilí páchanom na ženách v súkromí, 1999.
3 Korf, D. J. - Mot, E. - Meulenbeek, H. - Brandt, T. van den: Ekonomické straty, ktoré prináša násilie páchané na ženách v súkromí. Stichting Vrouwenopvang

Obete obchodovania s ľudskými bytosťami
Obeťami obchodovania s ľudskými bytosťami za účelom sexuálneho vykorisťovania, čo je obzvlášť zavrhnutiahodná forma násilia, v ktorej sa spája fyzické a psychické násilie, sú v prvom rade mladé ženy a dievčatá. Priekupníci ich zaťahujú do sietí sexuálneho vykorisťovania falošnými prísľubmi práce servírky alebo tanečnice. Potom sú zastrašované, zneužívané, izolované, nemajú legálne doklady. Dostať sa z tejto situácie je pre ne mimoriadne zložité. Medzinárodný úrad pre migráciu odhaduje, že počet žien, ktoré sú v Európskej únii obeťou obchodovania so ženami, je 500 000.

Legislatíva
V mnohých krajinách Európskej únie je ľahšie dovolať sa práva v prípade poškodenia auta než v prípade násilia voči osobe. Násilie páchané v súkromí sa stále považuje za čosi, čo patrí do súkromnej sféry a do čoho by ľudia mimo rodiny nemali zasahovať.
Členské štáty však už podnikli isté kroky: niektoré krajiny zriadili telefónne linky pomoci pre obete, prijali opatrenia, na základe ktorých sú muži - páchatelia násilia v súkromí – vykázaní z domu; postihujú mužov, ktorí využívajú sexuálne služby.
Európska komisia financovala európsku informačnú kampaň o násilí páchanom na ženách v rokoch 1999 a 2000. Program spoločnosti DAPHNE sa zameriava na ochranu žien a dievčat pred násilím. Program STOP zasa podporuje aktivity zamerané proti obchodu so ženami.

Viac informácií o týchto programoch nájdete na:
http://europa.eu.int/comm/justice_home/project/daphne/en/index.htm
http://europa.eu.int/comm/justice_home/project/stop_en.htm

Európska ženská loby (EWL) vytvorila prvé Európske centrum proti násiliu páchanému na ženách s pracoviskom, ktoré monitoruje násilie na ženách. V roku 2000 EWL viedla v ôsmich európskych mestách kampaň „Mestá bez násilia“, aby prelomila mlčanie o násilí.
Nederland 1997.

Obchod so ženami a prostitúcia
Beata Fiszer

V roku 1993 Európsky parlament prijal rezolúciu týkajúcu sa obchodu so ženami, ktorá o. i. poukázala na rastúci počet obetí zo strednej a východnej Európy.
Štáty EÚ ratifikovali aj Medzinárodnú dohodu o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a vykorisťovania prostitúcie z roku 1949 (Československo k nej pristúpilo 14. 3. 1958). Ďalším krokom (po 50 rokoch) bolo prijatie Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Palermo 2000); k tomu patrí Protokol o prevencii, potlačovaní a trestaní obchodovania s osobami, najmä so ženami a deťmi.
Protokol konštatuje, že všetky obete obchodu s ľuďmi, teda nielen obete násilia alebo donucovania, majú právo na právnu a súdnu pomoc a ochranu. Obete sa nebudú pokladať za vinníkov, ktorí porušili imigračné zákony. Toto ustanovenie je veľmi dôležité, pretože ženy často nevystupovali proti obchodníkom so ženami zo strachu pred následkami z porušenia imigračných zákonov.

Aj keď existuje všeobecná zhoda v tom, že globálny charakter obchodu so ženami a jeho prepojenia s medzinárodným organizovaným zločinom si vyžaduje aj globálny prístup k tejto problematike, medzištátna spolupráca môže byť v praxi dosť zložitá. Problémy vznikajú preto, lebo jednotlivé štáty definujú rôzne nielen obchod so ženami, ale majú odlišný vzťah k prostitúcii ako takej. Zákonné obmedzenia potom súvisia s prijatou filozofiou, z ktorej vychádza spôsob, akým sa v danom štáte s týmto javom vysporadúvajú. Podľa „profesionalizujúceho“ prístupu má prostitúcia neutrálny charakter a patrí do sféry služieb, ktoré sa ponúkajú a po ktorých je dopyt. Ženy, ktoré tieto služby vykonávajú, sa nazývajú sexuálne pracovníčky, takže označenie týchto žien nemá už negatívny význam, ktorým je zaťažený termín prostitútka. V rámci tejto filozofie sa problém vníma tak, že žena má právo disponovať svojím telom, a teda používať ho aj za účelom zárobku. Sexuálne služby teda treba chápať ako ktorékoľvek podnikanie – s možnosťou zdravotného a dôchodkového zabezpečenia a platenia daní (v takomto prístupe sú najďalej v Holandsku a v Nemecku).
Základnou črtou takto chápanej prostitúcie je slobodné rozhodnutie ženy. Základným predpokladom je inštitucionalizácia a legalizácia prostitúcie, čím sa prostitúcia zároveň oslobodzuje od násilia a ekonomického útlaku. Zástankyne tejto koncepcie prezentujú nelegálnosť a kriminalizáciu prostitúcie ako inštitucionálne násilie, ako porušovanie občianskych a ľudských práv.
Vznikajú však obavy, či táto koncepcia neoslabí politiku opatrení proti nezamestnanosti žien, keďže v súlade s touto predstavou sa dá predpokladať, že každá žena môže legálne vykonávať prácu sexuálnej pracovníčky, a byť pritom pod sociálnou ochranou systému. Napokon, legalizácia prostitúcie neodstráni čierny trh so sexuálnymi službami.
Podľa ďalšieho prístupu je prostitúcia podobná narkománii. Prostitúcia aj narkománia môžu byť zo začiatku dobrovoľné, ale v konečnom dôsledku sú deštruktívne a zničujúce. Navyše medzinárodný kriminálny priemysel, ktorý ťaží zo sexuálnych služieb, má silné prostriedky, ako ľudí primäť sústavne konzumovať drogy i sexuálne služby. Prostitúcia je podľa tohto chápania násilím páchaným na ženách a odráža sa v ňom patriarchálny poriadok, nasmerovaný na uspokojovanie potrieb mužov a na redukciu žien na objekty, ktoré majú slúžiť týmto potrebám (v tomto prípade sexuálnym). Používanie iných označení než slovo prostitútka zastiera podstatu tohto problému a prikrášľuje poníženie, v ktorom sa táto žena nachádza.
Vo Švédsku bol prijatý unikátny zákon, podľa ktorého sa stíha klient, pretože sa dopúšťa násilia v uvedenom zmysle, čím sa dopúšťa ponižovania žien.

Ďalšie informácie k téme násilia páchaného na ženách nájdete:
http://europa.eu.int/comm/justice_home/project/daphne/en/index.htm
http://europa.eu.int/comm/justice_home/project/stop_en.htm

Situácia na Slovensku
Jarmila Filadelfiová

Fakty
Právo nebyť vystavovaná a vystavovaný násiliu alebo hrozbe násilia je základným a univerzálnym ľudským právom, deklarovaným v mnohých medzinárodných dokumentoch (pozri Legislatíva). Aj keď sa v nich nepodceňuje význam rodiny, jasne deklarujú, že právo na rodinný život v súkromí nezahŕňa právo na týranie členov rodiny a že práva žien a dievčat treba chápať ako integrálnu, nescudziteľnú a neoddeliteľnú súčasť univerzálnych ľudských práv.
V užšom zmysle sa násilím označujú fyzické útoky, ktoré môžu mať podobu fyzického a sexualizovaného násilia, v širšom zmysle zahŕňa aj psychické, sociálne a ekonomické násilie: opakované slovné útoky, obťažovanie, ponižovanie, obmedzovanie osobnej slobody i kontaktov s príbuznými a priateľmi, či prístupu k finančným a osobným zdrojom a pod.
Mnohé zahraničné štúdie ukázali, že násilie páchané na ženách je často všeobecne akceptované a tolerované, že je súčasťou roly, ktorá je v spoločnosti prisudzovaná mužom. Príčiny spočívajú v sociálnej štruktúre a celkovom systéme hodnôt, tradícií, zvykov, ale i mýtov týkajúcich sa rodovej rovnosti, resp. nerovnosti. Násilie páchané na ženách vzniká ako dôsledok rozšíreného názoru, že muži sú voči ženám nadradení a že ženy, ktoré s nimi žijú, sú ich majetkom, s ktorým môžu nakladať podľa svojich predstáv.

Otázky násilia páchaného na ženách boli na Slovensku dlho tabuizované - do verejnej agendy sa dostali



[návrat]