návrat na titulnú stránku
návrat na titulnú stránku návrat na titulnú stránku návrat na titulnú stránku
on-line katalóg
vyhľadávať na stránke
  návrat na aspekt.sk
kniznica (zavinac) aspekt (bodka) sk

aspekt, mýtna 38
811 07 bratislava

tel./fax:
+421/2/52 62 46 21
Heinrich Böll Stiftung
Slovak Czech Women's Fund
Nadácia otvorenej spoločnosti
ďakujeme
   

kalendárka

  16. jún 2008
Prednáška Barbary Stiegler: Formulovanie cieľov a stratégií rodovej politiky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR a ASPEKT

si Vás dovoľujú pozvať na prednášku významnej nemeckej rodovej expertky

Dr. Barbary Stiegler

„Formulovanie cieľov a stratégií rodovej politiky" spojenú s diskusiou.

Kedy: pondelok 16. júna 2008 o 13.30

Kde: v Historickej budove NR SR na Župnom námestí č. 12 v Bratislave

Tlmočenie zabezpečené.

Dr. Barbara Stiegler Je psychologička, pedagogička, vedecká pracovníčka v Hospodárskom a poradenskom centre nadácie Friedrich Ebert Stiftung v Bonne. Ťažiskom jej práce je výskum zameraný na postavenie žien a rodový výskum. Od roku 1992 sa venuje vedeckému politickému poradenstvu zameranému na prepájanie vedeckých zistení ženského a rodového výskumu s politickými otázkami. Na Slovensku viedla prvý seminár o gender mainstreamingu. V slovenskom preklade vyšla publikácia Barbary Stiegler o gender mainstreamingu Ako uplatňovať rodové hľadisko. Aspekty stratégie Európskej únie (ASPEKT 2002), ktorá je v celom znení dostupná online.

Stručné info k prednáške Prednáška Dr. Barbary Stiegler „Formulovanie cieľov a stratégií rodovej politiky“ vychádza z výskumnej štúdie, ktorú vypracovala na Oddelení pre prácu a sociálnu politiku Hospodárskeho a sociálnopolitického výskumného a poradenského centra Nadácie Friedricha Eberta (Abteilung für Arbeit und Sozialpolitik des Wirtschafts- und sozialpolitischen Forschungs- und Beratungszentrum der Friedrich Ebert Stiftung), konkrétne v rade Expertízy k ženským štúdiám (Expertisen zu Frauenstudien). Štúdia nesie názov „Rodové pomery. Podnety pre prácu v procesoch uplatňovania rodového hľadiska“ (Geschlechter in Verhältnissen. Denkanstöße für die Arbeit in Gender Mainstreaming Prozessen); je dostupná v online library nadácie Friedrich Ebert Stiftung.

Štúdia spracováva a rozvíja bohaté skúsenosti získané z uplatňovania rodového hľadiska v organizáciách a inštitúciách na rôznych úrovniach. V rámci výskumnej práce boli na spolkovej úrovni v Nemecku vytvorené nástroje na aplikáciu gender mainstreamingu, vzniklo Gender-Kompetenz-Zentrum. V každej spolkovej krajine bol princíp gender mainstreamingu zakotvený ako nový postup pre verejnú správu. Stratégiu začali používať obce, odbory, cirkvi, vzdelávacie inštitúcie a ď. Toto rozšírenie však ukázalo aj to, aké ťažké je docieliť, aby uplatňovanie rodového hľadisko nezostalo povrchnou a formálnou záležitosťou. Často býva problémom nedostatočné poznanie rodových pomerov, nezriedka je ťažké sformulovať cieľ, ku ktorému má uplatňovanie rodového hľadiska v konkrétnych procesoch viesť. Gender mainstreaming môže byť účinný len vtedy, keď majú všetci aktéri a aktérky, ktoré participujú na týchto procesoch, hlboké znalosti rodovej problematiky a rod chápu ako konštitutívnu kategóriu spoločenských pomerov.

Táto expertíza poskytuje podnety pre takúto prácu. Venuje sa štyrom problémovým okruhom pri uplatňovaní rodového hľadiska:

V prvej časti sa zaoberá chápaním rodových rolí, pričom prístupne a názorne približuje dekonštruktivistické východiská vnímania rodových konceptov. Na konkrétnych príkladoch objasňuje spôsoby vytvárania, konštruovania rodovej roly, teda predstáv o ženskosti a mužskosti v spoločnosti. Kritizuje zjednodušené biologistické prístupy a zdôrazňuje viacdimenzionálnosť rodových rolí (sex, desire, gender). Zdôrazňuje, že rod nie je len charakteristikou jednotlivých ľudí, ale predovšetkým charakteristikou štruktúr, inštitúcií. Tradičné koncepty rodu konfrontuje s alternatívnymi rodovými konceptmi: dualitu s rozmanitosťou, polaritu s komplexnosťou, hierarchiu s rovnosťou.

V druhej kapitole ukazuje autorka na príklade rodiny a trhu práce, že rod nie je len kategóriou na opísanie osôb, ale že rod je konštitutívna charakteristika spoločenských štruktúr a rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje politické stratégie.

V tretej časti formuluje ciele rodovej politiky, ktoré zodpovedajú alternatívnym predstavám o rodových rolách.

V záverečnej časti sa zamýšľa nad rozmanitými stratégiami rodovej politiky, nad ich účinnosťou. Sumarizuje aktuálnu debatu o týchto stratégiách rodovej politiky: antidiskriminačná politika, manažovanie rozmanitosti (managing diversity) a uplatňovanie rodového hľadiska (gender mainstreaming).

Jedným z najdôležitejších krokov pri uvažovaní o rodovej politike je neobmedzovať vnímanie rodu na osoby, subjekty. Predmetom rodového výskumu sú aj normy, inštitúcie a spoločenské pravidlá a mechanizmy, ktoré tieto subjekty vytvárajú. V centre analýz je vplyv rodových konštrukcií na spoločenské štruktúry. Pri takomto skúmaní sa vynára otázka, ako spoločenské systémy stále znova re/produkujú rodovú odlišnosť, ako funguje začleňovanie a vylučovanie cez premennú rod a ako sa reálne vytvára nerovnosť a hierarchia medzi mužmi a ženami. Ako mimoriadne účinný sa prejavil mechanizmus popierania rodovo špecifických aspektov, hoci ich vykazujú štát, politika, trh práce, vzdelávací systém, ekonomika, médiá, organizácie a všetky ostatné systémy. Relevantné je tiež spájanie rodu a iných charakteristík sociálnej diferenciácie, ako sú etnicita, vek, sociálny pôvod.

Stratégie rodovej politiky možno analyzovať podľa toho, či sa rovnakou mierou podieľajú na odbúravaní všetkých troch faktorov, ktoré vytvárajú súčasné asymetrické rodové pomery, teda na odbúravaní duality, polarity a hierarchie. Stratégie ako podpora žien a kvóty chcú meniť predovšetkým hierarchiu medzi ženami a mužmi, no dualitu a polaritu ponechávajú nedotknutú. V záujme skutočného a dlhodobého odbúravania hierarchie je nevyhnutné, aby tieto stratégie spochybňovali aj dualitu a polaritu a boli schopné ich odstraňovať. Dualita a polarita totiž nesú a stabilizujú hierarchiu.

Rodovo teoretické východiská sú dôležité nielen pre stratégie rodovej politiky, ale aj pre stanovenie jej cieľov. Štúdia opisuje tri rôzne ciele rodovej politiky, ktoré vychádzajú z netradičného ponímania rodu:

1. cieľ: vytvoriť spravodlivosť medzi rodmi (rovnaké rozdelenie zdrojov) Konkrétne to znamená, že muži v porovnaní so ženami a ženy v porovnaní s mužmi majú mať: rovnaké množstvo ekonomických prostriedkov a ekonomických právomocí, rovnaký diel práce, platenej a neplatenej, rovnaký diel voľného času, rovnaký diel uznania, rovnaký diel moci, rovnaký diel zdravia, rovnaký diel poznania, rovnaký diel priestoru.

2. cieľ: pripustiť rodovú rozmanitosť (gender diversity) Ide o to, aby bol možný život mimo obmedzujúcich rodových noriem. Pri tomto cieli je v popredí nediskriminácia ľudí, ktorí žijú vo všetkých vyššie uvedených dimenziách rozmanité rodové formy. Nejde len o antidiskrimináciu či uznanie, ale aj o vytváranie rámcových podmienok, ku ktorým patria aj normy a hodnoty, ktoré umožňujú praktizovanie rozmanitých spôsobov života.

3. cieľ: odstraňovanie rodového charakteru (de-gendering) Tu nejde priamo o jednotlivé osoby a skupiny, ale o inštitúcie, systémy a kultúry. V organizáciách treba odhaľovať androcentrizmus, ktorý normatívne vychádza z istej formy mužskosti, ktorá súčasne predpokladá istú formu ženskosti. Je potrebná rodová analýza inštitúcií, zabehaných mechanizmov a rutiny, ako aj deľby práce.

 



[návrat]